tag:blogger.com,1999:blog-17871300561060246552024-03-12T18:03:22.937-07:00Newsofexile.comअर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.comBlogger293125tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-26401146111647690532012-07-08T14:49:00.001-07:002012-07-08T14:49:46.949-07:00भुटानी स्रष्टहरुको सम्मान अमेरिकामा<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-wFIJ6Fx_fC4/T_oAUgQmwyI/AAAAAAAAAsE/UKieYT6hOYA/s1600/arjun.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="180" src="http://2.bp.blogspot.com/-wFIJ6Fx_fC4/T_oAUgQmwyI/AAAAAAAAAsE/UKieYT6hOYA/s320/arjun.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
</div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
भुटानीस कमिनीटी अफ मिनीसोटाको आयोजनामा आषाढ २३,शनिबार मिनीसोटा राज्यमामा अमेरिकाको विभिन्न राज्यमा पुर्नवाश भएका भुटानी स्रष्टहरुलाइ नेपाली कागजमा स्वणिम अक्षरमा लेखि डा.छवि शर्माको प्रमुख आतिथ्यमा सम्मान गरिएको छ । समानित भुटानी कलाकारहरुको योगदानलाइ प्रकाश पार्दै “अब हामी आफ्नो कला, साहित्य, सँस्कुतिलाइ हरेक भुगोलमा प्रस्तुत गर्न सक्छौ । तसर्थ अग्रज भुटानी गायक तथा संगीतकार सर्बश्री प्रताब सुब्बा र मधुकर लोहोनीले देखाउनु भएको सुमार्गमा हामी हिड्ने छौ र भुटानी समुदय मिनीसोटाले भब्य स्रष्ट सम्मान कार्यक्र आयोजन गरेर कलकारहरुलाइ संगीतमा लागिरहने ठुलो प्रेरण मिलेको साथै भुटानी संगीत जगतमा इतिहास कायम गरेको राम गुरुङ्ग भन्नुहुन्छ ।</div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
<br /></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
सम्मानीत कलाकारहरु राम गुरुङ्ग (एटलान्ट र्जजिया),मनोज राइ(florida), महेश थुलुङ्(Georgia),डम्बर खापुङ्ग (N.Dakota),कान्छी माया सुब्बा (Virginia), छवि न्यौपाने (S.Dakota) बलराम गुरुङ्ग(Pennsylvania), अशोक गुरुङ्ग(Pennsylvaina), अर्जुन रसाइली (Ohio), नन्दी किशोर शिवाकोटी (S.Dakota), अम्बर सुब्बा(Ohio) , धन बराइली (Texas) , हरि पौडेल (Michigan), अडी गुरुुङ्ग (s.Dakota) तथा गितकार सन्चमान राइ (Pennsylvania), लगायतका कलाकारहरुलाइ प्रमुख अतिथि डा.शर्मा, श्रीमती मगला शर्मा, नेपाली मुलका डा.पदम रिजालका साथै संस्थाका पदधिकारीहरु बाट नेपाली टोपी, खाँदा र सम्मान पत्र, प्रदान गरि सम्मान गरिएका थिएँ । </div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
सम्मानीत कलाकारहरुको तर्फबाट मिनीसोटावासीलाइ धन्यवाद दिदै, “कला, साहित्यको संरक्षण,र सम्बर्धनमा एक जुट भइ अघि बड्नु आजको आवश्यक्त छ भन्दै गायक अशोक गुरुङ्गले सम्क्षिप्त मन्तब्य राख्नुभएको थियो ।<a name='more'></a></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
<br /></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
कार्यक्रको विधिवत शुरुवत गायक डम्बर खापुङ्ग र गायक प्रकाश घिमिरेको शब्द संगीतमा रहेको “अतिथि देव भव” स्वागत गीत र “भुटानी कथा ब्यथा”का गायक मनोज राई द्धारा “भाषा हो सभ्याता हाम्रो” बोलको सामुहिक गीतबाट भएको थियो ।</div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
<br /></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
कार्यक्रममा सम्मानीत भुटानी कलाकारहरुले आ—आफ्ना एल्बमका गीतहरु प्रस्तुत गरि दर्शकहरुलाइ मनोरञ्जन गराए । स्थानीया कलाकारहरु मेनुका प्रधान, सुनिता राइ, मुना बराकोटी, आइता तमाङ्ग, रुपा, सुनिता, सिता अधिकारी, सुशिला पोख्रेल, विशाल बारकोटी, मेघ, कुमारी सुबेदीका सार्थीहरुले नृत्य प्रस्तुत गरे । </div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
<br /></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
भुटानी माटोमा आफ्नो कला, साहित्य र सँस्कुतिलाइ स्थान नदिएपनि आज विश्वाको हरेक कुनाबाट भुटान र भुटानीलाई चिनाउने काममा कलाकारहरुले गरिरहेको छ । आज हामीले देशको एक अभिन्न अङ्गलाई सम्मान गर्न पाउँदा म लगायत मिनीसोटावासी भुटानी गर्भवन्दीत भएको संस्थाका उपध्यक्ष तथा कार्यक्रका संयोजक श्री तिलक पकुवल आफ्नो महत्बयमा प्रकट गनुहुन्छ । </div>
<div class="yj6qo ajU" style="color: #222222; cursor: pointer; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; outline: none; padding: 10px 0px; text-align: -webkit-auto; width: 22px;">
</div>
</div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-48641810285155940552012-06-03T21:20:00.000-07:002012-06-03T21:20:07.067-07:00Geet/गीत<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
<div style="border: 0px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: x-small;"><span style="line-height: 18px;"><b><a href="http://bhutaneseliterature.com/archives/8204">http://bhutaneseliterature.com</a>04</b></span></span></div>
<div style="border: 0px; color: #333333; font-family: inherit; font-size: 13px; font-style: inherit; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<strong>अर्जुन प्रधान</strong><br /><strong>अमेरिका</strong></div>
<div style="border: 0px; color: #333333; font-family: inherit; font-size: 13px; font-style: inherit; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
मेरो जीवनबाट कुनै आश नगर<br />आधा आधा भइ मरिसकेको लास हुँ<br />मेरो जीवनबाट……..</div>
</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
कुनै मोड थियो यस्तो</div>
<div id="yui_3_2_0_1_1338719834475104" style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
जहाँ फुलिदिने कोमल पास थिए</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
मेरो जीवनबाट…….</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
हरेक पल सम्झनामा छटपटाउने</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
त्यो ऐनभित्रको नौलो खाश हुँ</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
मेरो जीवनबाट……..</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
एक एक तिम्रो साथले</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
मोहनी लगाइ नाश गरायो</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
मेरो जीवनबाट……….</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
जुनिभरको यात्री रथी टाडिएपछि</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
एकान्तको आँशु समुन्द्रको राश भो</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
मेरो जीवनबाट……….</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
तिम्ले समालेको दिलको तस्वीर आज</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
कुनैपल साधा भए जस्तो माटिको बास छ</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
मेरो जीवनबाट……..</div>
</div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-72381991171685897032012-06-03T21:16:00.002-07:002012-06-03T21:16:22.071-07:00Ready for OBCA Convention<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-e0uFCLvcnMU/T8w2gFcvPYI/AAAAAAAAAr4/CyTu9nxZ3y4/s1600/OBCA+Invt+Card+Final.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://3.bp.blogspot.com/-e0uFCLvcnMU/T8w2gFcvPYI/AAAAAAAAAr4/CyTu9nxZ3y4/s400/OBCA+Invt+Card+Final.jpg" width="366" /></a></div>
<br /></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-19314172847292581372012-05-13T16:04:00.000-07:002012-05-13T16:04:01.635-07:00परिकल्पना गरौं<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
<strong>अर्जुन प्रधान </strong><br /><strong>मिनिसोटा अमेरिका</strong></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: x-small;"><span style="line-height: 18px;"><b><a href="http://bhutaneseliterature.com/archives/8038">http://bhutaneseliterature.com</a></b></span></span></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
परिकल्पना गरौं<br />यो भुगोलको सृष्टि थिएन<br />न त कुनै स्वर्ग स्थान<br />न कुनै नर्कको संसार<br />ध्रुवसत्य मात्र थियो<br />हामी माथि निलो गगन<br />त्यसैले विश्व मानवहरु हामी<br />आजकालागि जिउने प्रयास गरौं</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
परिकल्पना गरौं<br />भुगोलभित्र भुगोलहिन सिमाना<br />असम्भव पनि छैन, सम्भावना पनि रहेन<br />त्यसैले न कुनै देश छ<br />न त कुनै धर्म नै<br />न त कुनै ग्रन्थ नै<br />स्वतन्त्रता, सदभावनाको परिकल्पना गरौं<br />हामी जिउनु पर्छ शान्तिकालागि</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
</div>
<a name='more'></a>हिंशा रहित बन्न<br />सृष्टिका चार शुर किल्लाबाट<br />मानव अष्तिपन्जरमा<br />शान्तिका ओम नम: शिवायः<br />भनी नारा बुलन्द गराऊँ<br />त्यसैले विश्व मानवहरु हामी<br />बाँचिरहेको भुगोलमा हिंशा छ<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
अहिंशाको मार्गमा महामानव<br />कुनै स्वामित्व ग्रहण नगरि<br />दुखि सुखि सबमा भाइचारा सम्बन्ध<br />एक आपसमा सुख साटिदैछ<br />महामारि र हाँकारहरु विलय हुँदै<br />अवश्य यी विचारमा सब एक जुट हुँदै<br />नयाँ विहानीका साथ नौलो मार्ग कोरिन्छ<br />त्यसैले परिकल्पना गरौं एक चोटी<br />विश्व भयमुक्त हुँदौ खुसियालीमा छाएको छ<br />पूर्ण परिकल्पना गरौं !!!</div>
</div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-82035638221415551842012-05-11T17:17:00.001-07:002012-05-11T17:19:15.148-07:00Open letter to Nepalese Prime Minister<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
To,<br />
Dr. Baburam Bhattarai,<br />
Prime Minister of Nepal,<br />
Singha Durwar,<br />
Kathmandu, Nepal</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<strong style="background-color: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Subject: </strong>Investigate the torture of Jit Bahadur Subba and bring the perpetrators under justice</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
Your Excellency,</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
Jit Bahadur Subba, 29 years, is a Bhutanese refugee. At the age of 9, when his parents had to flee the ethnic cleansing policy of Bhutan government, along with his parents he came to Nepal and got registered in the UNHCR managed Bhutanese refugee camps in Beldangi II, Jhapa Nepal.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
Since 2009, the international community (USA, Canada, Australia, New Zealand, UK, the Netherlands, Denmark and Norway) started resettling Bhutanese refugees because repatriation of these refugees back home proved impossible. In this resettlement scheme, the United States of America accepted Subba. On his way to his new home country (the USA), on 27th April 2012 at 14.30 Hrs, Subba was arrested with out warrant by Nepal police from the Office of International Organisation of Migration, Balwatar, Kathmandu, Nepal. Subba was henceforth disappeared and his family did not know his whereabouts.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<br />
<a name='more'></a><br /><br />
Following this on 2-5-2012, the Foundation requested Centre for Victims of Torture Nepal (CVICT) to explore the situation. On 3-5-2012, CVICT’s legal advisor had an access to talk briefly Subba.<br />
<strong style="background-color: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;"></strong></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<strong style="background-color: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">The details of Subba</strong>Subba is illegally detained for two days at the Central Investigation Bureau (CIB) at Maharajgung, Kathmandu. During this interrogation period he was not provided any food and water. Subba is inflicted with severe forms of tortures, including the technique of hooding. CVICT’s lawyer reports Subba saying, police in civil dresses slapped him on his face 10-12 times. Further, Subba was randomly beaten with a baton and kicked. Subba is subjected to falanga-torture, as a consequence, of which, he has difficulty to walk. “I could not tolerate the torture and have accepted all the allegations put on me, reports CVICT” as Subba saying.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
The fact finding further reports, “having lived 18 years in the refugee camps, with no hope of repatriation, out of despair and frustrations, I have purchased Nepali Citizenship”, as subba saying.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
On 29th April, Subba was transported to Metropolitan police ranges in Hanumandhoka. There, he was handed over the warrant of arrest (after 2 days of illegal detention and torture). Subba has multiple scars in his body. Owing to pain, he cannot sleep.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
According to Nepal police, the case of Subba is under investigation on accusation of fraud of possessing Nepali Citizenship, reports CVICT. To defend himself Kathmandu district court has given only 7 days of time. CVICT’s legal expert says, immediate intervention is essential to stop Subba getting subjected to torture.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
On 4th May, the Foundation appealed to National Human Rights Commission (NHRC) to stop infliction of torture on Subba.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
During his stay in the refugee camps, Jit Bahadur Subba was involved in numerous social activities. He is a journalist of Bhutan News Service. Further, Subba is a passionate lover of literature and has written a number of stories regarding suppression of Nepali population in Bhutan and numerous social mobilizing and awareness raising poems.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
Your Excellency, constitution of Nepal defines torture as a crime, Nepal observing customary norms of International law and having ratified the Convention Against Torture, Subba should not be (shouldn’t have been) tortured. Punya foundation hereby appeals your office to kindly explore the situation and bring the perpetrator under justice. Hereby, the Foundation attaches the list of those who expressed solidarity against torture and request your office to set investigation in process.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
Punya Foundation is an organization of Bhutanese living in Nepal and in the countries of resettlement. It is registered in Australia and works with a mission of Justice seeking through education and empowerment.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
Thanking you in advance for your action.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<strong style="background-color: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Dr. Lakshmi Prasad Dhakal</strong><br />
Founding Director<br />
Punya Foundation<br />
Amsterdam, the Netherlands</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<strong style="background-color: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">CC for follow-up:</strong>1. Chairman NHRC, Nepal<br />
2. Amnesty Internal, UK<br />
3. Human Rights Watch<br />
4. World Organisation Against Torture (OMCT)<br />
5. Centre for Victims of Torture Nepal<br />
6. IRCT, Denmark</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #444444; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 22px; margin-bottom: 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">
<strong style="background-color: transparent; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Editor’s note : </strong>The letter was submitted to the Prime Minister on May 9, 2012</div>
<div>
Courtesy <a href="http://www.bhutannewsservice.com/column-opinion/letter/open-letter-to-nepalese-pm/">http://www.bhutannewsservice.com</a></div>
</div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-77092922362665999672012-05-07T07:30:00.002-07:002012-05-13T16:05:03.571-07:00माया गर्न जानिन<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
<strong>अर्जुन प्रधान</strong><br />
<strong>मिनिसोटा</strong></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: x-small;"><span style="line-height: 18px;"><b><a href="http://bhutaneseliterature.com/archives/7938">http://bhutaneseliterature.com</a></b></span></span></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
सायद आफ्नो भएर होला<br />
नजिक रहँदा पनि चिन्न सकिन<br />
टाँडा हुदाँ झन् भुल्न सकिन<br />
तर पनि तिमीलाइ माया गर्न जानिन</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
सुंदर शालीन कस्तो मुहार तिम्रो<br />
चन्द्रमालाई हेरी दिलको रहर मेटाउने<br />
लजालु बान्कीमा रशप्यास भरिदिने<br />
जवानीलाई लच्काएर समय ढाली जाने<br />
त्यसैले तिमीलाई माया गर्न जानिन</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
साथ रहँदा सबै थाँहा नरहने<br />
मनका कुरा सबै पोखीदिने<br />
आधा रात सबै हाम्रो हुदाँ<br />
तिमीलाइ मैले, तिम्ले मलाई<br />
समाल्न, समाल्न नसकिने<br />
समय र जिवनको गति कति बेगिलो<br />
त्यसमा पनि मैले घृणा पोखें होला<br />
सायद, यसपछि माया गर्न……</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
मैले दिन नजानेको<br />
तिम्ले लिन खोजीरहेको<br />
एउटा भविष्यको गन्तब्यमा<br />
म सोचमग्न भएँ, कहिल्यै भनिन<br />
खुशि भरिएर आएछ, थाहाँ भो तिमी मेरी<br />
समयका हरेक पल महशुस नभएको<br />
माफी गर, तिमीलाई अझ माया गर्न जानिन</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
सधाकाल मष्तिस्कमा रेखा भइरह्यै<br />
भन किन र कति कारणले ?<br />
सुन्दरताको अघि प्यारो मन मर्दोरहेनछ ।<br />
झन् झन् सुन्दरता जन्मिदोरहेछ…<br />
देऊ, देऊ मलाई एउटा नौलो चुनौति<br />
सधाभर सन्तुष्टि दिई, लिई रहने छु ।</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
सन्तुष्टि<br />
साना तिना कुराहरुमा, मैले भन्ने अनि गरें<br />
असंख्य समयका पल गिन्तीमा रहेनन् होला<br />
त्यसैले सदाकाल मष्तिस्कमा रेखा भइरह्यै<br />
भइरह्यै जिवन अन्त्य सम्म तिमी<br />
यसैले तिमीलाई माया गर्न जानिन</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
वियोगान्त रुपान्तरित हुनु पर्ने…….<br />
समय समयको पलसगै<br />
विहानीको किरणले सूर्य अस्ताए झैं<br />
हरेक प्रेममा रेखी भरिएका योगीबाट<br />
शुरुवात जीवन्त सम्योगान्तको लागि</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
युगपरिवर्तन पछि<br />
कसैले भन्न नपरोस् कि<br />
यस्तो??<br />
तिमीलाई माया गर्न जानिन?।।</div>
<div>
<br /></div>
<span class="" style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"></span></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-41113975414745788252012-05-05T07:14:00.001-07:002012-05-05T07:14:48.220-07:00Stop Tourture...???<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 14px;">Dear friends,</span><br />
<span style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 14px;">Jit Bahadur Subba is getting worst forms of tortture in Nepal. Please read the petition, put your signature and express your solidarity. The appeal shall be submitted to the Prime Minister of Nepal and to the international human rights warch dogs, to exert pressure on Nepal for safety of Subba.</span><br />
<a href="http://www.thepetitionsite.com/190/633/340/stop-torture/" rel="nofollow nofollow" style="background-color: white; color: #3b5998; cursor: pointer; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 14px; text-decoration: none;" target="_blank">http://<wbr></wbr><span class="word_break" style="display: inline-block;"></span>www.thepetitionsite.com/190/<wbr></wbr><span class="word_break" style="display: inline-block;"></span>633/340/stop-torture/</a></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-37595895452079898642012-05-03T19:39:00.002-07:002012-05-03T19:39:24.500-07:00गीत<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
<strong>अर्जुन प्रधान</strong><br /><strong>मिनिसोटा, अमेरिका</strong></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
यस्तो हुरी चल्न थाल्यो मनमा<br />कतै तिमी रह्यौ कि रहेनौ जुनमा</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
एक कदम म अघि बड्दा<br />रहन्थ्यौ तिमी मेरो साथ<br />जुनीजुनी भर यस्तै रहोस् नाता<br />कतै नटुटोस् त्यो सरगम धुनमा</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
जीवनको रहस्य आफ्नो पनको<br />मिलन विछोड हुने एक संयोग हो<br />टाडिएर टाढा नहौन मेरी प्यारी<br />कालान्तरसम्म तिम्रै हुन्छु फूलमा</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
किन यस्तो बड्छ छाल तनमा<br />पवन सरसर खोलको किनारमा</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
१ अप्रिल २०१२</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: x-small;"><span style="line-height: 18px;">http://bhutaneseliterature.com/archives/7731</span></span></div>
</div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-82820353759914954372012-05-03T19:37:00.001-07:002012-05-03T19:37:38.997-07:00गीत<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
<strong>अर्जुन प्रधान </strong><br /><strong>मिनिसोटा, अमेरिका</strong></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
भुल्ने छैन् म तिम्रो रहरको कथा<br />पीडाबिच रमेको शहरको ब्यथा |</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
आँधी-हुरी तुफानबिच पनि चल्ने<br />कोमल अनि निश्चल नहरको कथा |</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
हिमाल पहाड तराइ सबतिर पाइने<br />दिलभित्रको मखमली नजरको कथा |</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">
हाँसी-खुसी सबतिर रमाइलो थियो<br />निर्जीव पनि सतुर भो जहरको कथा |</div>
</div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-79401874208456516492012-04-21T18:47:00.001-07:002012-04-21T18:47:05.243-07:00Visit to Refugee Camp<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">Dear everybody,</span><br />
<div style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
We present you some of our activities. We bring you near to children who look at us. Please go through the video (copy and paste the link): </div>
<div style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
<u><span style="color: #3333ff;"><a href="http://www.punyafoundation.org/announcements/bhutan-search-for-light/" style="color: #1155cc;" target="_blank">http://www.punyafoundation.<wbr></wbr>org/announcements/bhutan-<wbr></wbr>search-for-light/</a></span></u></div>
<div style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
<br /></div>
<div style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
We look forward for your feedback, advice and support. We are committed to reach your support to deserving people. </div>
<div style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
If you wish to join us, visit <span style="color: #3333ff;"><u><a href="http://www.punyafoundation.org/support-us/" style="color: #1155cc;" target="_blank">http://www.<wbr></wbr>punyafoundation.org/support-<wbr></wbr>us/</a></u></span></div>
<div style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
<span style="color: #3333ff;"><u><br /></u></span></div>
<div style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
Kind regards,</div>
<div style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
Lakshmi Prasad Dhakal</div>
<div style="background-color: rgba(255, 255, 255, 0.917969); color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; text-align: -webkit-auto;">
Amsterdam, the Netherlands</div>
</div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-90921720357894667502012-04-18T07:49:00.002-07:002012-04-18T07:49:56.843-07:00गजल<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<h6 class="uiStreamMessage" data-ft="{"type":1}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; font-weight: normal; line-height: 14px; margin: 0px 0px 5px; padding: 0px; word-break: break-word; word-wrap: break-word;"><span class="messageBody" data-ft="{"type":3}">मायामा भुल भइ गजल बोल्ए<br />
पिडाहरुको कोशबाट हलचल बोल्ए<br />
<br />
तिमी -आऊ)२ रगिन दुनियाँ लिइ आऊ<br />
<span class="text_exposed_show" style="display: inline;">नजर बन्द दुनियाँमा पलपल बोल्एँ<br />
<br />
हात समाइ काटेको याद लिदँ<br />
एक्लै हिजोआज, उनका कुरामा छलफल बोल्ए<br />
<br />
रमाइलो त्यो एकान्त प्यारी चौतारी<br />
सुमसुमाइ दिल खुल्ल गरी पुराना तलतल बोल्ए<br />
<br />
एउटा प्यारो देउता, आफ्नो मायाबाट टाँडा हुदाँ<br />
बैगुनी बेदनाहरु सम्झदै चल अचल बोल्ए</span></span></h6><div><span class="messageBody" data-ft="{"type":3}"><span class="text_exposed_show" style="display: inline;"><br />
</span></span></div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-25908589219349946992012-04-18T07:47:00.002-07:002012-04-18T07:47:42.034-07:00गजल<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">समाचार पढेपछि मन त्यसै गजलमय भएर आयो यस्तै यस्तै गरि.....धेरै गल्तीमाझ प्रयास गरेको छु । माफी पाँऊ</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">अर्जुन प्रधान</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"><br />
</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">हुदाँ हुदौ नार्गजुङ्कमा राता बाँदर अब</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">कहीले हो पाउँने जनताले सादार अब</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"><br />
</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">शुख शान्ति सबै र्नक जस्तो घनच्क्ररमा</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">निराङ्ककुशवादीले पिस्य भए निधार अब</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"><br />
</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">गाँउबाट शहर र्छिदाँ देशमा परिवर्तन आयो</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"> शहरबाट जङ्कल हिड्दाँ के आउछ बाँदर अब</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"><br />
</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">अराजकता भो भनि उनले सिगँदरबार छाडे</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">विर्ता मिलाइ सविधान आउने के आधार अब</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"><br />
</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">सबलाइ भय देखाइ समंराज्य फैलाउनु रहेछ</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">किन बाड्दै हिड्छौ अभिब्यक्ति निराधार अब</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"><br />
</div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-30153958928833283452012-04-17T15:14:00.002-07:002012-04-17T15:18:02.103-07:00Rock Yatra 2012 in MN<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="http://3.bp.blogspot.com/-wnzoe3nJFA0/T43rOqapf-I/AAAAAAAAArs/6DtkPBhV-64/s1600/rock+yatra+1.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://3.bp.blogspot.com/-wnzoe3nJFA0/T43rOqapf-I/AAAAAAAAArs/6DtkPBhV-64/s320/rock+yatra+1.jpg" width="210" /></a></div><div class="MsoNormal" style="margin-top: 12.0pt;"><span style="font-family: Calibri;">Rock for Nepal highly presents 1974 AD on the Rock Yatra 2012 on North America tour statement flyer release by 1974 AD in MN.<o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="margin-top: 12.0pt;"><span style="font-family: Calibri;">The programme schedule are listed san franciso, ca 04/06/2012, 04/07/12, Washington, DC 04/14/12, Boston,MA, 04/16/2012, Toronto,Canada 04/20/12, New York NY, 04/21/12, Minneapolis,MN 04/28/12, Baltimore MD, 04/29/12 and Dallas, TX 05/04/2012.<o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="margin-top: 12.0pt;"><span style="font-family: Calibri;">Rock for Nepal warmly well come 1974 AD fans all over the world for enjoyable events. <o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="margin-top: 12.0pt;"><br />
</div><div class="MsoNormal"><span style="font-family: Calibri;">For the Minneostans fans, karma gurung mail me event address held on </span><span style="font-family: Helvetica;">OEC auditorium of St Thomas University. <o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal"><br />
</div><div class="MsoNormal"><span style="font-family: Helvetica;">For more details and online ticket please log on <a href="http://1974ad-mn.tumblr.com/">this site</a></span><span style="font-family: Preeti; font-size: 18pt;"><o:p></o:p></span></div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-8981680406919887842012-04-08T08:25:00.001-07:002012-04-08T08:25:08.181-07:00पत्रकार माथी पटक पटक आक्रमणको शृंखला<span style="background-color: white; font-family: verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 19px; text-align: left;">खबर भित्रको खबर ताजा अपडेट : खोज पत्रकारितासंगै अस्तित्व नै गुमाउन पुगे झापाका पत्रकार यादव पौडेल, आज तिन दिन बिती सकेको छ तर अहिले सम्म हत्या कसले गर्यो, किन गर्यो छानबिन गर्न सकिएको छैन । बिस्तृतमा हेर्नुहोस |</span><br />
<br />
<br />
<a href="http://www.canadanepalvideo.com/2012/04/khabar-bhitra-ko-khabar-murderer-of-of_08.html?spref=bl">CanadaNepal.Net: khabar bhitra ko khabar - (Murderer of of Journali...</a>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-19732533055726550852012-04-08T08:22:00.001-07:002012-04-08T08:22:26.913-07:00CanadaNepal.Net: Limelight with Rajesh Hamal<a href="http://www.canadanepalvideo.com/2012/04/limelight-with-rajesh-hamal.html?spref=bl">CanadaNepal.Net: Limelight with Rajesh Hamal</a>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-61972557817662571642012-04-06T18:28:00.000-07:002012-04-06T18:28:02.118-07:00हाम्रा आवाज<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">रेखा कविता</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">हामी सब रङ्क जाति एक हौं</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">अभिब्यक्त स्वातन्त्रता विचारलाइ </div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">हातमा हात काँधमा काँध मिलाइ</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">स्वाभिमानी गाथा माथि एक हौं </div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"><br />
</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">मेरो देश, मेरो समाज प्यारो छ</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">अन्धकार छालो अब हटाउनु छ</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">निरन्तर)२ कलमजिवी बाचिरहन्छौ</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">हामी मरे हाम्रा आवाज केका लागि</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"><br />
</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"> लेखे हजार मानवबस्ती विरुद्ध आउने</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"> कला ति हिसाँका छाली पाखण्डीहरुमा</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"> भाँचुन मेरा स्वतन्त्र विचारका कलम</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"> हजार आउछन् परिवर्तशीलका कलम</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;"><br />
</div><div style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 16px;">to be continous=====<a href="http://www.facebook.com/notes/pradhan-arjun/%E0%A4%B9%E0%A4%BE%E0%A4%AE%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE-%E0%A4%86%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%9C/407677725926765" target="_blank">दाइ यादव पौडेलको सम्झानामा । चिरशान्तिको कामना गर्दै हार्दिक समावेदना ब्यक्त गर्दछु ।</a></div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-84248348561126595732012-04-04T08:03:00.000-07:002012-04-04T08:03:06.745-07:00प्रेस बिज्ञप्ती<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
प्रेस चौतारी<br />
झापा शाखा<br />
मिति ः २०६८ चैत २२<br />
<br />
झापाका युबा पत्रकार, नेपाल पत्रकार महासंघ झापा शाखाका सदस्य ,राजधानी दैनिक र एभिन्यूज टेलिभिजनका सम्बाददाता यादव पौडेलको मिति २०६८ साल चैत २१ गते राति १ बजेको समयमा बिर्तामोडको नयाँ बसपार्कस्थित होटल पूर्वाञ्चल सेकुवा कर्नर अगाडि जंगली बर्बरतापुर्बक अज्ञात समूहले हत्या गरेको घटनाले प्रेस चौतारीलाई स्तब्ध बनाएको छ । हामी यो घटनाको चर्को निन्दा एवम् भत्र्सना गर्दछौँ । मध्य झापाको अत्यन्तै ब्यस्त शहरमा भएको यो घटनाले सिड्गो प्रेस जगत नै आतंकित बनेको छ । पत्रकार पौडेलको हत्याको यो घटनाले नेपाली पत्रकारीता क्षेत्र अझै गम्भीर सकंटको हालतमा रहेको संकेत गर्दछ । <br />
<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
न्यू मेची टाइम्स दैनिकका कार्यकारी सम्पादक ३८ बषर््ीाय पत्रकार पौडेलको हत्या गम्भीर षड्यन्त्र र सुनियोजित ढंगले भएको प्रेस चौतारी झापाको ठहर रहेको छ । यो बर्बरतापुर्ण तथा नितान्त अपराधिक घटनामा संलग्न हत्यारालाई तत्काल पक्राउ गरी कडाभन्दा कडा कानुनी कारवाहीका लागि हामी सरकारसँग जोडदार माग गर्दछौ ।<br />
पत्रकार पौडेलको परिवारको उचित भरणपोषणको व्यवस्था र उहाँका छोराछोरीको लागी निशुल्क उच्च शिक्षाको व्यवस्था मिलाउनसमेत हामी सम्बन्धित पक्षको गम्भीर ध्यानाकर्षण गराउँदछौ । साथ,ै दिवगंत आत्मको चिर शान्तिको कामना गर्दै शोकसन्तप्त परिवारजनमा धैर्यधारण गर्ने शक्ति मिलोस भन्ने कामना सहित गहिरो समवेदना प्रकट गर्दछौ । <br />
<br />
....................... .. ............. ................................<br />
सुब्रत न्यौपाने चेतन अधिकारी गोपाल गड्तौला<br />
सचिव केन्द्रीय सदस्य अध्यक्ष<br />
<div><br />
</div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-26044839927452374562012-04-04T06:14:00.002-07:002012-04-04T06:45:10.550-07:00Press Release<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="http://3.bp.blogspot.com/-iDac9jCEBiw/T3xQUeqELXI/AAAAAAAAArE/KI11xowQgFY/s1600/photo.jpeg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-iDac9jCEBiw/T3xQUeqELXI/AAAAAAAAArE/KI11xowQgFY/s1600/photo.jpeg" /></a></div><br />
नेपाल पत्रकार महासंघ<br />
झापा शाखा<br />
मिति ः २०६८ चैत २२<br />
प्रेस बिज्ञप्ती<br />
नेपाल पत्रकार महासंघ झापा शाखाका सदस्य युवा पत्रकार यादव पौडेलको मिति २०६८ साल चैत २१ गते राति १ बजेको समयमा बिर्तामोडको नयाँ बसपार्कस्थित होटल पूर्वाञ्चल सेकुवा कर्नर अगाडि अज्ञात समूहले धारिलो हतियारले आक्रमण गरी हत्या गरेको घटनाले नेपाल पत्रकार महासंघसँगै सम्पूर्ण सञ्चारकर्मी र सञ्चार क्षेत्रलाई नै स्तब्ध बनाएको छ । मोरडको सिजुवा ९ घर भई ७ बर्षदेखि झापाको बिर्तामोडमा रहेर एभिन्यूज टेलिभिजन र राजधानी दैनिकका झापा सम्वाददाता तथा न्यू मेची टाइम्स दैनिकका कार्यकारी सम्पादक ३८ बषर््ीाय पत्रकार पौडेलको हत्या गम्भीर षड्यन्त्र र सुनियोजित ढंगले भएको हाम्रो ठहर छ ।<br />
http://canadanepal.net/news/?p=11193<br />
<a name='more'></a><br />
नागरिकको सूचना पाउने अधिकार रक्षाका लागि अहोरात्र खटिरहने सञ्चारकर्मी माथि षड्यन्त्रमूलक ढंगले भएको आक्रमण र हत्याको हामी घोर निन्दा र भत्र्सना गर्दछौँ । कायरतापूर्ण ढंगले गरिएको यो घटनाको जति नै निन्दा र भत्र्सना गरेपनि कम हुन्छ । ्<br />
घटना सँगै बिभिन्न आशंकाहरु उत्पन्न भइरहेको यो सन्दर्भमा पत्रकार महासंघको प्रतिनिधित्व हुने गरी न्यायिक छानबिन आयोग गठन गर्न तथा घटनामा संलग्न हत्यारालाई तत्काल पक्राउ गरी कडाभन्दा कडा कारवाहीका लागि हामी सरकारसँग जोडदार माग गर्दछौ ।<br />
प्रेस स्वतन्त्रताको बहस शसक्त भइरहेका बेला सञ्चारकर्मीमाथि भएको यस्तो घटनाले आमसञ्चार क्षेत्रलाई सन्त्रस्त मात्रै बनाएको छैन आमसञ्चारकर्मी असुरक्षित रहेको पुष्टी गरेको छ । सरकार समक्ष हामी सम्पुर्ण सञ्चारकर्मीको सुरक्षाको ग्यारेन्टी गर्न समेत माग गर्दछौँ । साथै पत्रकार पौडेलको परिवारको उचित भरणपोषणको व्यवस्था मिलाउनसमेत हामी सम्बन्धित पक्षको गम्भीर ध्यानाकर्षण गराउँदछौ ।<br />
यसैबीच चैत २२ गते बुधबार नै नेपाल पत्रकार महासंघ झापाको संयोजनमा भद्रपुरमा भएको झापाली सञ्चारकर्मीहरुको भेलाले स्वर्गीय पत्रकार पौडेलको शोकमा नेपाल पत्रकार महासंघ झापा शाखाको कार्यालय ३ दिनसम्म बन्द गर्ने निर्णय गरेको छ । त्यसैगरी बिद्युतीय सञ्चारमाध्यमले शोकधुन बजाउन र छापा सञ्चार माध्यमले शोक सन्देश प्रकाशन गर्नका लागि हामी सम्बन्धित सञ्चार गृहलाई आग्रह गर्दछौ । बिगत एक दशकदेखि पत्रकारिता क्षेत्रमा कृयाशील स्वर्गीय पत्रकार पौडेलको आत्माको चिरशान्तिको कामना गर्दै भावपूर्ण श्रद्धान्जलि अर्पण गर्दछौँ । साथ,ै शोकसन्तप्त परिवारजनमा शोकसहन र धैर्यधारण गर्ने शक्ति मिलोस भन्ने कामना सहित हार्दिक समवेदना ब्यक्त गर्दछौ ।<br />
<br />
<br />
<br />
....................... ................................<br />
दिपेन बाला राई <span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span>गणेश पोखरेल<br />
सचिव<span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span>अध्यक्ष<br />
<br />
</div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-78606865612612698682012-01-29T17:33:00.001-08:002012-01-29T17:33:48.766-08:00रेखा कविता-१: अतिक्रमण विरुद्ध<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">Please Regular viewers follows below links kindly.....<br />
<a href="http://bhutaneseliterature.com/archives/6972">http://bhutaneseliterature.com/archives/6972</a> </div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-69737901677363481462011-12-24T07:45:00.000-08:002011-12-24T07:45:52.445-08:00'अब भुटानको पोजिसन परिवर्तन होला’<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><span style="background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16px; text-align: -webkit-auto;"><a href="http://www.ekantipur.com/np/2068/9/9/full-story/340198.html">http://www.ekantipur.com</a></span><br />
<span style="background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16px; text-align: -webkit-auto;">जेनेभास्थित राष्ट्रसंघीय शरणार्थी उच्चायुक्तको नेपाल सम्पर्क कार्यालयका प्रमुख स्टेफन ज्याकमेले नेपालमा रहेका भुटानी शरणार्थी समस्या समाधानमा अपनाइएको उपाय, तिब्बती र सहरी शरणार्थी चासो तथा राज्यविहीन नागरिकका पक्षमा कान्तिपुरसँग राखेको धारणा:</span><br />
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><strong style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;">शरणार्थीहरूको मिश्रति विवाहले उठाएको समस्या</strong></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">शरणार्थीसँग भएको मिश्रति विवाहका कारण एक प्रकारको समस्या उब्जिएको छ । कुनै एउटा नेपाली युवकले भुटानी युवती बिहा गरेमा त्यसलाई शरणार्थी हैसियत दिन सक्ने कुरै भएन । उनीहरुको बच्चा पनि स्वभावतः नेपाली हुन्छ । यो एउटा नेपाली नागरिकलाई शरणार्थी मान्यता दिएजस्तो हो । फेरि शरणार्थी आयोग वा नेपाल सरकारले कुनै अवस्थामा पनि एउटा नेपाली व्यक्तिलाई 'शरणार्थी हैसियत' दिन सक्ने कुरै भएन । अन्तर्राष्ट्रिय सीमा छिचोलेर आएको, मानवअधिकार हननको स्थितिमा रहेको व्यक्तिलाई मात्रै शरणार्थी भन्न सकिनेछ ।</div><a name='more'></a><br />
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">अर्को समस्या के हो भने एउटी नेपाली युवतीले भुटानी शरणार्थी युवक बिहा गरेको अवस्थामा उनीहरुबाट जन्मने बच्चा पनि अनागरिक हुन्छ, उनीहरुबाट जन्मेको बच्चा नेपाली नागरिक हुनै सक्दैन । यस्तो मिश्रति विवाह संख्या झन्डै आठ सयको हाराहारीमा होला । मिश्रति विवाहमा रहेका यस्ता युवतीलाई 'शरणार्थी आयोगको चासोमा रहेका गैरशरणार्थी दम्पत्ति' भन्ने गरिएको छ । यो स्थितिमा 'परिवार टुक्रयाउने' नीति शरणार्थी आयोगको छैन । पुनः बसोबासका लागि प्रक्रियाका हिसाबमा यो केही लामो हुन सक्छ, तर उनीहरुलाई एकैसाथ तेस्रो देशमा पठाइनेछ ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><strong style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;">दर्ता छुट र आन्दोलनरत शरणार्थीबारे</strong></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">यसबारेमा नेपाल सरकार र सम्बद्ध शरणार्थी समूहबीच वार्ता भइसकेको हामीलाई थाहा भएको छ । दुई पक्षबीचको सहमतिअनुसार सन् २००७ को जनगणनामा छुटेका वा गणनापछि आएका शरणार्थीहरु अबको दर्ता प्रक्रियामा पर्नेछन् । यो पूरक दर्ता -कम्प्िलमेन्ट्री रजिस्ट्रेसन) को काम अबको पाँच महिनाभित्रमा पूरा गर्ने भनिएको छ । यसमा बढीमा चार हजार दर्ताहीन शरणार्थी पर्न सक्ने अनुमान छ ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><strong style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;">शरणार्थीको पुनः बसोबासबारे</strong></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">यही पुस मसान्तसम्मको तथ्यांकमा बसोबास स्वीकार गर्ने आठ मुलुकमा गरेर ५८ हजार ४ सय १२ शरणार्थी पुनः बसोबासमा गइसकेका छन् । यसबाहेक, ५४ हजार ९ सय ७२ जनाले तेस्रो देशमा बसोबासका लागि अभिरूचि देखाएर नाम दर्ता गराइसकेका छन् । अहिलेसम्म इच्छा नदेखाउने अथवा दर्तामा नआउने शरणार्थीको संख्या १३ हजार ६ सय ७९ छ । यो संख्या पनि दिनहँु घट्दो छ । झापा र मोरङका शरणार्थी शिविरहरुमा घट्दो जनसंख्या भएकाले सातवटा शिविरमध्ये गोलधाप बन्द भइसकेको छ भने टिमाइ पनि बन्द हुने क्रममा छ । आगामी वर्षको सुरूवातमा खुदुनाबारी क्याम्प पनि बन्द हुँदै छ र सन् २०१२ को अन्त्यसम्ममा दमकको बेलडाँगी र पथरीको शनिश्चरे शिविर मात्रै रहनेछन् ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><strong style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;">समस्या समाधानका अरू विकल्पबारे</strong></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">हो, शरणार्थी समस्या समाधानमा रहेका तीन विकल्पहरु स्वैच्छिक घरफिर्ती, स्थानीय बसोबास र तेस्रो देशमा बसोबासमध्ये तेस्रो विकल्पमाथि मात्रै काम भइरहेको अवस्था छ । स्वैच्छिक घरफिर्ती प्रक्रियामा यही डिसेम्बरभित्रमा नेपाल-भुटान वार्ता सुरू हुने भन्ने सुनिएको भए पनि औपचारिक तहमा हामी यसबारे जानकार छैनौं । घरफिर्ती प्रक्रियाबारे भुटानको विरोधाभासपूर्ण अडानबारे जेनेभास्थित मानवअधिकार उच्चायोग र राष्ट्रसंघीय निकायहरुले पनि चासो बढाएका छन् । भुटानले आफ्ना नागरिकको मानवअधिकारलाई आत्मसात् गर्ने प्रतिज्ञासमेत जनाएको छ । अब भुटानको 'पोजिसन' परिवर्तन होला भन्ने लाग्छ । द्विदेशीय वार्तामा कुनै सहयोग आवश्यक भएमा शरणार्थी आयोग तत्पर छ । अर्कातिर, स्थानीय बसोबासबारे भने कुनै तहमा पनि कुरा भएको छैन । पुनः बसोबास र घरफिर्तीजस्तै स्थानीय बसोबासलाई पनि हामी मान्यता दिन्छौं तर यसमा बहस सुरू भएको छैन ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><strong style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;">तिब्बती शरणार्थीबारे</strong></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">नेपाल सरकार र राष्ट्रसंघीय शरणार्थी आयोगबीच भएको 'भद्र सम्झौता' -जेन्टलमेन एगि्रमेन्ट) अनुसार वर्षमा झन्डै ८ सयजति तिब्बतीहरु नेपाल हँुदै भारततर्फ जाने गरेका छन् । नेपालमा अहिले झन्डै १५ हजार तिब्बती शरणार्थीको बसोबास रहेको छ ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">सहरी शरणार्थीको स्थिति र संख्या भुटानी र तिब्बतीबाहेक 'सहरी शरणार्थी' को समस्या पनि उत्तिकै छ । नेपाल सरकारले यी शरणार्थीलाई मान्यता दिएको छैन । यिनीहरु दर्ताहीन अवस्थामा छन्, यीसँग शरणार्थी परिचयपत्र पनि छैन । अनुमानित रुपमा काठमाडौंमा इराक, इरान, सोमालिया, पाकिस्तान र म्यानमारबाट आएका तीन सयजति सहरी शरणार्थी होलान् । यिनीहरुलाई सामान्य खानपिन पुग्ने खर्च शरणार्थी आयोगले प्रदान गर्दै आएको छ ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><strong style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;">अन्तर्राष्ट्रिय मञ्चमा नेपाल</strong></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">नेपालमा शरणार्थीहरु रहेको झन्डै ५० वर्ष भयो । नेपाल अन्तर्राष्ट्रिय मञ्चमा तुलनात्मक रुपमा हेर्दा</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">राम्रो छवि भएको मुलुक हो जो शरणार्थी समस्या समाधानमा सहयोगी रहिआएको छ । वर्षौंवर्षदेखि शरणार्थी समस्या सुल्झाउन नसकिरहेका उदाहरणहरुका सामु भुटानी शरणार्थी समस्या समाधानमा तेस्रो मुलुकमा बसोबासको अनुमति दिएर नेपालले सहजीकरणको काम गरेको छ ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><strong style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;">शरणार्थी आयोगको नागरिकता चासो</strong></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">राष्ट्रसंघीय महासभाबाट पाएको कार्यादेशअनुसार हामी नागरिकताविहीनहरुका पक्षमा बोल्दै आएका छौं । प्रस्तावित नयाँ संविधानको मस्यौदामा राज्यविहीन नागरिकले सहज प्रक्रियाबाट नागरिकता पाउनुपर्ने पक्षमा हामीले परामर्श थालेका छौं । नेपालको निर्वाचन आयोगले दिएको तथ्यांकमा गाउँ विकास समिति तहमा मात्रै २० लाखजति व्यक्ति नागरिकताहीन अवस्थामा छन् । फेरि नगरपालिकाको हिसाब जोड्ने हो भने यो अझ निकै बढी हुन सक्छ । नेपाल संसारमै एक मात्र मुलुक होला जहाँ छोराछोरी नेपाली हुन दुवै बाबुआमा नेपाली हुनैपर्छ । यहाँ मिश्रति विवाहका उदाहरणहरुमा पनि एउटा सन्तान राज्यहीन हुने अवस्था आइरहेको</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">छ । यसमा ध्यानाकर्षण हुन सकोस् भनेर हामी विधायकहरुसँग परामर्शमा छौं ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">शरणार्थी आयोग कार्यालयको अवधि हाम्रो बुझाइमा नेपालमा शरणार्थी रहिन्जेल शरणार्थी आयोगको कार्यालय बस्न सक्छ । भुटानी शरणार्थीको अनुपात नरहेपछि क्षेत्रीय तहमा भने दमकस्थित सम्पर्क कार्यालय बन्द हुन सक्छ । तर नेपाल सरकारले बोलाएर शरणार्थी सम्पर्क कार्यालय आएको हुनाले 'फिर्ता जाऊ' भन्नासाथ हामी गइहाल्छौं ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><br />
</div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-23292647204003038712011-12-24T07:39:00.001-08:002011-12-24T07:39:06.498-08:00भुटानी शरणार्थी: बिर्सन थालिएको मुद्दा<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<a href="http://www.ekantipur.com/np/2068/9/9/full-story/340197.html">http://www.ekantipur.com</a><br />
<div id="breadcrumb" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-size: 13px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 10px; padding-left: 0px; padding-right: 12px; padding-top: 5px; vertical-align: baseline;"><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-color: rgb(221, 221, 221); border-bottom-style: dashed; border-bottom-width: 1px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-color: rgb(221, 221, 221); border-left-style: dashed; border-left-width: 0px; border-right-color: rgb(221, 221, 221); border-right-style: dashed; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-color: rgb(221, 221, 221); border-top-style: dashed; border-top-width: 1px; color: #444444; font-size: 1em; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 5px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 5px; vertical-align: baseline;"><span style="color: #0788c3; font-size: 1.15em; font-style: italic;">नेपाली नेताहरूको अडान जति फितलो र तुकहीन छ, भुटानी शरणार्थी नेताहरूको वचन पनि उति नै तिलस्मी रहेकाले शरणार्थी मामिलामा साझा स्वर नसुनिएको हो ।</span></div></div><div id="main-content" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; float: left; font-size: 13px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 10px; padding-left: 0px; padding-right: 11px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline; width: 730px;"><div id="titles" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 12px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"><div class="quote" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #0788c3; font-size: 1.15em; font-style: italic; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"><span class="quote-end" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://www.ekantipur.com/themes/core/images/quote-end.gif); background-origin: initial; background-repeat: no-repeat no-repeat; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 5px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 10px; padding-right: 10px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"></span></div></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; clear: both; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"></div><div class="ratings" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; clear: both; float: right; height: 20px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: -20px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline; width: 153px;"><div class="rated_text" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #666666; float: right; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 11px; margin-bottom: 5px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 2px; vertical-align: baseline;">(<span class="votesClass" id="showvotes_340197" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;">0 Votes</span>)</div><ul class="star-rating" id="rater_340197" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: initial; background-image: url(http://www.ekantipur.com/js/rating/images/rating_star.gif); background-origin: initial; background-position: 0% 0%; background-repeat: repeat no-repeat; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; float: right; height: 20px; list-style-image: initial; list-style-position: initial; list-style-type: none; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; overflow-x: hidden; overflow-y: hidden; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; position: relative; vertical-align: baseline; width: 100px;"><li class="current-rating" id="ul_340197" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: initial; background-image: url(http://www.ekantipur.com/js/rating/images/rating_star.gif); background-origin: initial; background-position: 0% 50%; background-repeat: repeat no-repeat; border-bottom-style: none; border-color: initial; border-color: initial; border-image: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-style: initial; border-top-style: none; border-width: initial; display: inline; height: 20px; left: 0px; line-height: 20px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: none; outline-width: initial; overflow-x: hidden; overflow-y: hidden; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; position: absolute; text-indent: -1000em; top: 0px; vertical-align: baseline; width: 0px; z-index: 1;"></li>
<li style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; display: inline; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"><a class="one-star" href="http://www.ekantipur.com/rating_process.php?id=340197&rating=1&rating_for=news&pfx=ekn" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-style: none; border-color: initial; border-color: initial; border-image: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-style: initial; border-top-style: none; border-width: initial; color: #006ea2; height: 20px; left: 0px; line-height: 20px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: none; outline-width: initial; overflow-x: hidden; overflow-y: hidden; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; position: absolute; text-decoration: none; text-indent: -1000em; top: 0px; vertical-align: baseline; width: 20px; z-index: 6;" title="1 star out of 5">1</a></li>
<li style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; display: inline; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"><a class="two-stars" href="http://www.ekantipur.com/rating_process.php?id=340197&rating=2&rating_for=news&pfx=ekn" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-style: none; border-color: initial; border-color: initial; border-image: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-style: initial; border-top-style: none; border-width: initial; color: #006ea2; height: 20px; left: 0px; line-height: 20px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: none; outline-width: initial; overflow-x: hidden; overflow-y: hidden; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; position: absolute; text-decoration: none; text-indent: -1000em; top: 0px; vertical-align: baseline; width: 40px; z-index: 5;" title="2 stars out of 5">2</a></li>
<li style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; display: inline; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"><a class="three-stars" href="http://www.ekantipur.com/rating_process.php?id=340197&rating=3&rating_for=news&pfx=ekn" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-style: none; border-color: initial; border-color: initial; border-image: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-style: initial; border-top-style: none; border-width: initial; color: #006ea2; height: 20px; left: 0px; line-height: 20px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: none; outline-width: initial; overflow-x: hidden; overflow-y: hidden; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; position: absolute; text-decoration: none; text-indent: -1000em; top: 0px; vertical-align: baseline; width: 60px; z-index: 4;" title="3 stars out of 5">3</a></li>
<li style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; display: inline; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"><a class="four-stars" href="http://www.ekantipur.com/rating_process.php?id=340197&rating=4&rating_for=news&pfx=ekn" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-style: none; border-color: initial; border-color: initial; border-image: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-style: initial; border-top-style: none; border-width: initial; color: #006ea2; height: 20px; left: 0px; line-height: 20px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: none; outline-width: initial; overflow-x: hidden; overflow-y: hidden; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; position: absolute; text-decoration: none; text-indent: -1000em; top: 0px; vertical-align: baseline; width: 80px; z-index: 3;" title="4 stars out of 5">4</a></li>
</ul><div id="loading_340197" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"></div></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; clear: both; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"></div><div class="news-tool" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #e8e8e8; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-color: rgb(221, 221, 221); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-color: rgb(221, 221, 221); border-left-style: solid; border-left-width: 1px; border-right-color: rgb(221, 221, 221); border-right-style: solid; border-right-width: 1px; border-style: initial; border-top-color: rgb(221, 221, 221); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; float: left; margin-bottom: 20px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 5px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; padding-right: 1px; padding-top: 1px; vertical-align: baseline; width: 727px;"><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-color: rgb(221, 221, 221); border-right-style: solid; border-right-width: 1px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; float: left; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 16px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 1px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><span style="background-color: #f9f9f9;">६७ को चैत मसान्तमा नेपाल भ्रमणमा आएका भुटानी प्रधानमन्त्री जिग्मे वाइ थिन्लेले तत्कालीन प्रधानमन्त्री झलनाथ खनालसँगको सिंहदरबार भेटघाटमा भनेका थिए, 'शरणार्थी समस्या समाधानबारे नेपाल-भुटान द्विपक्षीय वार्ता छिट्टै थालिनेछ । वार्ताको तिथि भने कूटनीतिक तवरबाट निर्धारण गरिनेछ ।'</span></div><div class="ntool-row1" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-color: rgb(221, 221, 221); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; height: 25px; line-height: 16px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: right; vertical-align: bottom;"><div class="control-tools" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"><ul class="news-control-tools" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; float: right; list-style-image: initial; list-style-position: initial; list-style-type: none; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"><li style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-color: rgb(205, 205, 205); border-left-width: 1px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; float: left; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 4px; padding-left: 8px; padding-right: 8px; padding-top: 4px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><br />
</li>
<li style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-color: rgb(205, 205, 205); border-left-width: 1px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; float: left; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 4px; padding-left: 8px; padding-right: 8px; padding-top: 4px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><br />
</li>
</ul></div></div></div></div><br />
<br />
<div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">तिनै भुटानी प्रधानमन्त्रीले पूर्वप्रधानमन्त्रीहरू माधवकुमार नेपाल, पुष्पकमल दाहाल, गिरिजाप्रसाद कोइराला, शेरबहादुर देउवा, सूर्यबहादुर थापा, तत्कालीन राजा ज्ञानेन्द्रसहित सबै अग्रपंक्तिमा उभिने नेताहरूलाई विगतमा यही वाचा-वचन दोहोर्याएका थिए । सन् २००३ डिसेम्बरमा नेपाल-भुटान वार्ताको पन्ध्रौं चरण बिथोलिएपछिको स्थितिमा यस्तै अनेक आशा र आश्वासनमै यी वर्षहरू बितेका छन् । र, भुटानी शरणार्थीहरूमा निराशाबाहेक केही छैन ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">समय धेरै बितेको छैन । दुई महिनाअघि मात्रै कात्तिक अन्तिम साता माल्दिभ्सको अड्डु सहरमा उनै भुटानी प्रधानमन्त्री थिन्लेले नेपालका समकक्षी बाबुराम भट्टराई र परराष्ट्र मन्त्री, कामु सचिवलगायतसँग भेटघाट गरे । र, त्यहाँ पनि 'एउटा गरिबलाई केही दिन्छु भनेर आस देखाएझैं' प्रधानमन्त्री थिन्लेले भनिहाले, 'यही डिसेम्बरभित्रमा शरणार्थी घर फिर्तीबारेमा नेपाल-भुटान वार्ता थालनी हुनेछ ।' यो खबर आसलाग्दो-संकेत बनेर काठमाडौंका पत्रपत्रिकामा पनि छायो । तर यो डिसेम्बर महिनामा अब क्रिसमस-इभ र नयाँ वर्ष २०१२ को तरंग फैलन सुरु भइसक्दा पनि द्विपक्षीय वार्ता र परामर्शको तिथिमिति तय हुन सकेको छैन ।<br />
<a name='more'></a></div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">यिनै भुटानी प्रधानमन्त्री थिन्लेले तत्कालीन प्रधानमन्त्री झलनाथ खनालसँग भेटेर बाहिर आई पत्रकार सम्मेलनमा भनेका थिए, 'अहिले राष्ट्रसंघले प्रमाणित गरिरहेका सबै नागरिक भुटानी शरणार्थी होइनन् । यी भुटानी हुन्/होइनन्, यो अनुसन्धानका क्रममा छ । अझै पनि कोही देश (भुटान) छाड्न चाहन्छ भने हामी केही गर्न सक्दैनौं ।' यसरी द्विअर्थी, दुईजिब्रे र बेतुकका कुरा गरिरहेको भुटानका सामु हामी सधैं निरीह रहेको दृष्टान्त दिनानुदिन स्पष्ट हुँदै छ । शरणार्थी घरफिर्तीको अधिकार र चासो दिनानुदिन ओझेल किन पनि पर्दै छ भने अब भुटान आफ्नो घर र्फकन चाहने शरणार्थीको संख्या १ लाखबाट १३ हजारमा झरिसकेको छ । बाँकीलाई युरोप र अमेरिका स्थानान्तरण गरिसकिएको छ । अहिले लाखबाट हजारमा झरेको यो संख्या केही वर्षभित्र सयमा सीमित हुने निश्चितप्रायः छ ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">संयुक्त राष्ट्रसंघीय शरणार्थी आयोग, अन्तर्राष्ट्रिय आप्रवासी संगठन -आईओएम) जस्ता मान्यताप्राप्त निकायहरूले गरिरहेको शरणार्थी छनोट, प्रमाणीकरण र पुनः बसोबासको अभियानमा चुनौती थपिनाको एउटै कारण छ- भुटानी लरबरे बोली । यहाँनेर नेपाली नेताहरूको अडान जति फितलो र तुकहीन छ, भुटानी शरणार्थी नेताहरूको वचन पनि उस्तै तिलस्मी रहेकाले शरणार्थी मामिलामा साझा स्वर नसुनिएको हो । एकातर्फ तेस्रो देश जाने कुराको विरोध गरिरहने अर्कातिर आफ्नै शाखा-सन्तान तेस्रो देश लगिसक्ने र शरणार्थी दिवस, परराष्ट्रमन्त्रीको नियुक्ति वा थिन्लेहरूको भ्रमण साइतमा मात्रै सनातनी वक्तव्यहरू निकालिरहने कामचलाउ नेतृत्वगणका कारण पनि यो मामिला खेल्ने/खेलाउने विषय बनेको हो । वषौर्ं लगाएर प्रमाणीकरण र वर्गीकरणको जटिल प्रक्रिया टुंग्याएपछि र त्यसभित्र झन्डै ७५ प्रतिशत भुटानीहरू घर फिर्ने स्थितिमा पुगेको अनुसन्धान आज रहस्यको गर्तमा पुगेको छ । भुटानी शरणार्थीको हकअधिकारका लागि दबाब समूह बनाएर आवाज उठाइरहेका बेलडाँगी शरणार्थी शिविरका नन्दु पौडेलका बुझाइमा अहिले आएर एउटा नागरिकको हकअधिकारभन्दा पनि उसलाई शिविरबाट कसरी धपाउने र अधिकारको आवाजलाई सुन्न नसकिने बनाउने भन्नेतर्फ सरोकार-सम्बद्ध निकाय र व्यक्ति लागिरहेका छन् ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">जेनेभास्थित राष्ट्रसंघीय शरणार्थी उच्चायुक्तको नेपाल सम्पर्क कार्यालयका प्रमुख स्टेफन ज्याकमे पनि शरणार्थी पुनः बसोबासको अभियानसँगै घरफिर्ती वा स्थानीय बसोबासका विकल्पहरूमाथि पहल सुरु हुनासाथ र यसमा शरणार्थी आयोगको सहयोग मागिनासाथ आफूहरू तत्पर रहने बताउँछन् । 'नेपाल-भुटानका द्विपक्षीय मामिलामा सिधै सहयोगी बन्न सक्ने हाम्रो अवस्था र कार्यादेश रहन्न,' ज्याकमेले भने, 'तर आग्रह गरिएमा सबै प्रकारका विकल्पहरूमा सहयोग पुर्याउन हामी तत्पर छौं ।'</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">विज्ञहरूका बुझाइमा भुटानमा जातीय सफाइ गर्ने गुरुयोजना २०४५ सालअघिकै हो । नेपालीभाषीको बाहुल्य रहेको सिक्किममा राजा -चोग्याल) धपाउने आन्दोलन गर्ने क्रममा उक्त मुलुक नै भारतमा गाभिएको घटनाबाट सीमा जोडिएको भुटानका शाही शासकहरू मनोवैज्ञानिक त्रासमा परेका थिए । त्यसपछि उनीहरूले जातीय सफायाको</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">अघोषित अभियान चलाएर नेपालीभाषी 'लोत्साम्पा' लाई लखेट्ने क्रम सुरु गरे । भूराजनीतिक महत्त्वमा रहेको भुटानको उक्त विशेष योजनालाई भारतले पनि 'तँ गर्, म आँखा चिम्लन्छु' भन्ने किसिमले समर्थन गर्यो । लोत्साम्पालाई भारतले पहिले भुटानबाट भारत हुँदै नेपाल छिर्न दियो । अनि फेरि भारतले भुटानलाई 'तिमीहरू जे गर्छौ गर, हामी यसलाई मुद्दा बनाउनेछैनौं' भनेर आश्वासन दियो । भारतमा पूर्वराजदूत रहेका एक राजनीतिशास्त्रीका अनुसार यो मामिलालाई 'अन्तर्राष्ट्रिय समुदायमाझ लैजानेछैनौं' भन्नुको अर्थ भारतले संरक्षण गरेकै हो ।'</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भारतका लागि पूर्वराजदूत एवं पूर्वपरराष्ट्रमन्त्री भेषबहादुर थापाका अनुसार भारतमा आइके गुजरालजतिको छिमेकमैत्री प्रधानमन्त्री अरू कोही थिएनन् । नेपालसँग उद्योग र पारवहनको बेग्लै सन्धि गर्नेदेखि लिएर बंगलादेशका लागि बाटो (ट्रान्जिट) खोल्न पहल गरिदिनेसम्म उनै हुन् ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">उनी चाहन्थे- नेपालमा रहेको शरणार्थी समस्या सक्दो छिटो सुल्झोस् । उनले 'भुटानीसँग दृढ कुरा गर्नुहोस्, म सहायता गर्नेछु' पनि भनेका थिए । 'यु मेक एन एर्फट भनेका थिए स्पष्ट रूपमा,' थापा सम्झन्छन् ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">थापाले गुजराल लगायत भारतका वरिष्ठ नेताहरू यशवन्त सिन्हा, जसवन्त सिंह आदिसँग परामर्श गरेका थिए, शरणार्थी मामिलामा । भुटानसँग सीमा जोडिएको भारतीय प्रान्त पश्चिम बंगालका तत्कालीन मुख्यमन्त्री ज्योति बसुले 'शरणार्थी भुटान फिर्ता हुनुपर्छ' पनि भनेका थिए, तर एउटा राज्य तहका मुख्यमन्त्रीको यो कुराको कहींकतै सुनुवाइ भएन । विज्ञहरूका बुझाइमा भुटानी शरणार्थीका मामिलामा भारत 'मौन कूटनीति' गरिरहेको छ । तेस्रो देशमा पुनः बसोबास गर्ने शरणार्थीको संख्या १ लाख नाघेपछि मात्रै भारतले मुख खोल्नेछ । त्यसबेला भने उसले स्थानीय बसोबासको अर्को विकल्प पनि प्रस्ताव गर्न सक्ने परराष्ट्रमन्त्रीसमेत भइसकेका एक राजनीतिक नेता बताउँछन् ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">राजनीतिक बन्दीका रूपमा भुटानमा झन्डै सात वर्ष थुनामा रहेपछि सन् १९९९ मा जेलमुक्त भई नेपाल आएका शरणार्थी अधिकारकर्मी नन्दु पौडेलका बुझाइमा पनि तेस्रो देशको विकल्प र इच्छा टुंगिएपछि स्थानीय बसोबासको विकल्प प्रभावकारी हुन सक्ने अनुमान गर्छन् । '१० हजारजति भुटानी नागरिक आज नेपालको नागरिकता लिएर अथवा घरजम गरेर यतैका भइसकेका छन् । तीन सयभन्दा बढीको स्थानीय विवाहका कारण र झन्डै त्यत्ति नै सम्बन्धविच्छेद र अन्य कारणले अलपत्र अवस्थामा छन् । अहिले पनि भुटानी जेलहरूबाट मुक्त भएर आएका थुप्रै अधिकारकर्मीहरू शिविरमा फिरिरहेका छन् । यो संख्या मात्रै चार हजारभन्दा बढी हुन सक्छ,' उनी भन्छन्, 'यस्तो संख्याको हकमा न घरफिर्तीको कुरा उठ्छ, न तेस्रो देशमा पुनः बसोबासको । यो सबै स्वतः स्थानीय बसोबासको छनोटमा पर्नेछ ।'</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भुटानी शरणार्थी घरफिर्तीबारे सन् २००३-०४ मा भएका ऐतिहासिक वार्ता र परामर्शहरूमा प्रत्यक्ष संलग्न रहेका परराष्ट्रविद् भेषबहादुर थापाले केही समयअघि कान्तिपुरलाई दिएको अन्तरवार्तामा भनेका थिए, 'एउटा प्रमुख समस्या के हो भने शरणार्थी मामिलामा नेपालको पब्लिक ओपिनियन कहिल्यै आएन, यस्तो साझा धारणा कहिल्यै बनेन । हाम्रा नेता/राजनेताहरूले पनि यो मामिलामा 'एरोगेन्स' देखाएकै हुन् । मलाई के लाग्छ भने आउने केही वर्षमा शरणार्थी समस्या आफैं बिलाएर जानेछ । भुटानी प्रधानमन्त्रीले जथाभावी बोलेको कुरा नियाल्दा अब भुटानबाट समस्या समाधानमा केही आस गरिरहनुको तुक छैन । भुटान सरकारले घरफिर्तीको बाटो जानीजानी बन्द गरेको छ, उसले स्पष्ट सन्देश दिन चाहेको छ ।'</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">थापाका बुझाइमा देश छाड्न बाध्य पार्ने प्रक्रियामा न नेपाल, न विश्वसमुदायले सहमति जनाउन मिल्छ । त्यो शिविरमा एकजना शरणार्थी रहिन्जेल पनि देशफिर्तीको नीतिबाट हामी विचलित हुनु हुन्न । तर शरणार्थी आफ्नो उद्धारमा अन्यत्र कतै गएर बस्न चाहन्छन् भने शरणार्थी हितका लागि त्यो अवसर दिनुपर्छ । यसो भन्दैमा आफ्नो नीतिबाट विचलित भएको अर्थ लाग्ने होइन ।</div><div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #f9f9f9; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><br />
</div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-16672730582999573472011-12-18T19:33:00.000-08:002011-12-18T19:33:00.862-08:00Both Jesus and Refugee are immigration-Pastor Jim<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div class="MsoNormal" style="text-indent: .5in;"><span style="font-family: Arial, sans-serif;"><b><i><br />
</i></b></span></div><div class="MsoNormal" style="text-indent: .5in;">On the Eva of 104<sup>th</sup> Bhutan National Day pastor Jim focus the point of Lord Jesus birth and resettlement of Bhutanese in Minnesota. Jim points his words on birth day of Jesus in Bethlehem and evicted from his wonder full country. After that Jesus ruled under the supervision of god and protects us from suffering and pain. </div><div class="MsoNormal" style="text-indent: .5in;">Meanwhile, Refugee from different nation’s also evicted and past miserable life in Camps. Then after, “Called from the East, The west, the North, and The South.” god united us.” He added “Bring my son from afar and my daughter from the Ends of the earth.”</div><div class="MsoNormal" style="text-indent: .5in;">Likewise, Bhutanese Bethel Church prays for all nations and hopes to be return back soon. Around one hundred Bhutanese people observe the national day of Bhutan along with Birth day of Jesus “Christmas” with wonderful myth songs and dance. </div><div class="MsoNormal" style="text-indent: .5in;">Church honor two pastor Kishor and Jim and Minnesotan Women <b><span style="color: #222222; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10.0pt;">Naomi Ryman</span></b>.</div><div class="MsoNormal">BBC pastor kishor Gurung address “Jesus is way and life”. He describe the every years of 17 December as special days of Bhutan and Jesus Birth day “charismas”. American and others nations Disciple observe Charismas on 25<sup>th</sup> December. </div><div class="MsoNormal"><br />
</div><div class="MsoNormal"><br />
</div><div class="MsoNormal"><br />
</div><div class="MsoNormal"><br />
</div><div class="MsoNormal"><br />
</div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-41999253266495278862011-12-18T06:55:00.001-08:002011-12-18T07:05:59.773-08:00स्वेतपत्र महाकाव्यः एक विवेचना (भाग ०४,)<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">सिक्किम</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">सिक्किम पनि हिमाली राज्यको हो । यस राज्यमा लेप्चा, भोटिया, नेपाली, हिन्दू, नेवारीलगायत अन्य जातजातिका संस्कृति र भाषा बोल्ने मानिस बस्छन् । सिक्किमको पश्चिममा नेपाल, पूर्व र उत्तरमा तिब्बत स्वायत्त क्षेत्र, दक्षिण-पूर्वमा भूटान रहेको छ । यसको सत्यतत्थ्य इतिहास भने अनौठो र फरक खाल्को छ । त्यसमध्येः १७ औं शताब्दीअघि धर्मगुरु साब्ड्रुङ नावाङ नाम्गेलले भूटानलाई बौद्ध धर्मक्षेत्र घोषणा गरी विभिन्न भूभागहरुलाई एकीकरण गर्दै जाँदा सिक्किमलाई पनि उत्पत्ति गरी आफैं अनुयायीहरुलाई दर्शन दिएको भन्ने किंवदन्तीहरु छन् ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भूटानभित्र बौद्ध धर्ममाथि राजनीतिकीकरण हुन थालेपछि गुरु पद्मसम्भव (गुरु रिम्पोचे)-ले सिक्किमलाई पनि बौद्धधर्म क्षेत्रको रूपमा शासन गर्न जुटेपछि सिमाना क्षेत्रको विषयमा ठूलो युद्ध लड्नु परेको थियो । भूटानले सिक्किमलाई आफ्नो राज्य भनिरहेको बेला, १९५० अघि नेपाल र बिट्रिश राज्यबीच भएको युद्धले भयभित भई बसेको सिक्किमको मुक्ति अभियानमा महात्मा गान्धी, जवाहरलाल नेहरुहरूले साथ दिएपछिमात्र स्वत्रन्त्र राज्यको रुपमा विकसित भएको हो सिक्किम ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">धेरै वर्षसम्म कैयौं युद्धका वाब्जुद पनि ब्रिटिससँग गोर्खाली योद्धाहरुको सुगौली सन्धि हस्ताक्षर प्रकरण १९५०मा सिक्किम र भारतबीच भएका संझौताहरुले आजपर्यन्त द्वन्द जारी छ भन्नमा अतिशयोक्ति नहोला । ब्रिटिशको उपनिवेशवादी नीतिसँग नेपालले वर्षौं लड्नु पर्यो भने, सिक्किमले कति बर्ष भारतसित लड्पर्ने हो भविष्यले बताउला । जबरजस्त आज सिक्किम भारतमा विलय भएर भारतीय विस्तारवादको पञ्जामा परी, करकापको भरमा सञ्चालन भइरहेको छ । भारतसँग विभिन्न सन्धि हस्ताक्षर भएपछि १९७५ मा भारतले असंवैधानिक तरिकाले सिक्किमको अस्मितामा धावा बोलेर नाम्ग्याल राजसंस्थालाई घुँडा टेकाइ २२ औं प्रदेश बनाई भारतीय गणराज्यमा गाभेको छ । भारतले विस्तारवादको नीति फैलाएपछि सिक्किमका र्गोखाली जातीलाई आफ्नो अस्तित्वमा नरहेको भान भयो र नेपालीभाषी गोर्खलीका संसदीय प्रतिनिधिले धेरैपटक आवाज बुलन्द गरी सिक्किममा आन्दोलन गर्ने प्रयत्न पनि गरे । कवि दाहालको महाकाव्य यी साराको कुराको खुलासा गर्न अघि सरेको छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">स्वेतपत्रको मूल भावअनुसार नरबहादुर भण्डारीदेखि पवनकुमार चाम्लिङसम्मका मन्त्रीहरु आजसम्म र्गोखालीहरुको स्वभिमान र वीरतालाई उच्च राख्न संघर्षरत छन् । त्यस्तै, दार्जीलिङका गोर्खाली नेता सुवाष घिसिङले नेपालका राजासमक्ष सिक्किमका गोर्खलीहरु नेपालका हुन् भनी निवेदन गरेका थिए । भारतले विभिन्नपटक सिक्किममा बुट बजारेपछि सिक्किम आज पीडादायी रूपमा भारतको स्वतन्त्रतादिवस मनाउन विवश छ । सिक्किम, नेपाल, भूटानले असमान सन्धिका कारण आफ्नो स्वाभिमानमाथि पटक पटक विस्तारवादसँग सम्झौतारूपी नाटक मञ्चनलाई विवश भएर अंगिराप गर्दै देशलाई आगोको मुश्लोमा होमेर जनतालाई ताप्न बाध्य गराएको वेदना हरेकले व्यहोर्नु परे तापनि सिक्किम आमाका कथनका रुपमा स्वेतपत्र महाकाव्यमा कवि दाहाल लेख्नुहुन्छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><br />
<a name='more'></a>‘लग्यो शरीर मेरो यो विस्तारवादले लुटी</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">लगेन तर आत्मा यो सिक्किमे मनको झिकी</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">हामी बाँच्छौं युगौं बाँच्छौं ब्रह्माण्ड रहँदातक</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">अस्मिता फेरि फर्कन्छ जाग्नेछौं सिक्किमे जब’-(पृष्ठ १०४, ५३)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">प्रेम र वैरभावपूर्ण सन्धिका रहस्य स्वेतपत्रमार्फत खुलासा</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">तत्कालीन नेपालका प्रधानमन्त्री भिमसेन थापाको पालामा सेनापति अमरसिंह थापा, वीर बलभद्र, भक्ति थापाहरुले एकीकरणको अभिभारा लिई जमुना नदी हुदैँ सतलज नदी आसपासका ससाना राज्यलाई विं.स.१८०६–१५ सम्ममा बहराइच र ठाकुराइ राज्यलाई एकीकरण गरी कांगडासम्म नेपालले आधिपत्य जमाउन पुगेको छ भने नेपाली फौजको तर्फबाट बन्दी बनाइएका कंगडाका राजा संञ्चारजनलाई कांगडा कोटबाट मुक्त गर्न नसकेपछि पञ्जाबका राजा रणजीत सिंहले उद्धार गरी राजा र सेनाबीच ज्वालामुखी सन्धि गरेपछि नेपालको एकीकरण उद्देश्य काश्मीरसम्म नपुगी रोकिएको इतिहासमा उल्लेख पाइन्छ । देवथल मलाउमा भक्ति थापा र अलमोडामा बलभद्रको दुखद निधन पछाडि नेपालको इतिहासले अर्कै मोड लिएर आजपर्यन्त सुगौलि सन्धिको पीडा नेपाल र नेपालीले झेलिरहेको कटु यथार्थलाई कवि दाहाल स्वेतपत्रमार्फत यसरी व्यक्त गर्नुहुन्छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘सुगौलि सन्धिको गन्ध छ यो दुर्गन्ध साथमा</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">टिष्टा र काँगडा त्याग्ने कालो कलङ्क माथमा</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">जति सम्झन्छु झन् बढ्छ मुटुमा अझ वेदना</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">छुट्टिए कसरी मेरा खेल्ने सन्तान काखमा’-(पृष्ठ ११०, २८)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">वि.सं १८१४ ताका ब्रिटिश जर्नरल हस्टिङ्गले पाँच ठाउँमा सतलज, दहेरादून, बुटवल, बिरगंजलगायत मोरङसम्म युद्ध घोषणा गरे पनि सुदुर पश्चिममा अमरसिंह थापाले वीरतापूर्वक लडेर नेपाल जोगाए । तापनि आफ्ना वीरमित्रहरुको मृत्युले आहत भएर अन्ततः युद्ध रोक्न बाध्य भए । वीर गोर्खाली बलभद्र कुँवरले चारसय जति फौजको भरमा ब्रिटिश फौजलाई आछु आछु पारी जिलेस्पी, स्ट्रेजको मृत्युको कारक भएको हुनाले पनि होला इतिहासले, नेपाली मनले आजपर्यन्त नालापानीको युद्धलाई सुनौला पातामा सजाएको छ भने तत्कालीन शत्रु अंग्रेजले समेत नेपालीको अदम्य साहसको प्रशंसा गर्दै नेपाली वीरताको सम्मानमा त्यसक्षेत्रमा स्मारक बनाएर बलभद्रको वीरता कुँदेर छाडेको छ । यही कुरालाई थप जीवन्तता दिँदै कवि दाहाल लेख्नुहुन्छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘‘यथावत् छ अझैसम्म स्मारक त्यस क्षेत्रमा</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">खुलेका छन् सुनौला ती अक्षर अझ वाक्यमा-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘‘शत्रु हुन् तर हुन् वीर गोर्खा र बलभद्र जो</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">त्यसैले स्मृतिमा राख्छौं सम्मान उपहार यो”-(पृष्ट ११४ ,४६)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">नेपाली योद्धाहरुको मृत्युपश्चात युद्धले नयाँ मोड लिएपछि ब्रिटिश सरकारसँग वाध्य भएर नेपाली पक्षबाट सुलह गर्ने अभिभारा पाएका गजराज मिश्र, बम शाह ततपश्चात् चन्द्रशेखर उपाध्यायको आग्रहलाई जनरल मोयरा तथा इ.गार्डनरले नेपाली पक्ष गलेको अर्थ लगाई सुलहको लागि यस्ता चार शर्त राखे (१) युद्धमा गोरखालीले कब्जामा लिएको सबै पहाडी प्रदेशबाट हट्नु पर्ने (२) तराई क्षेत्रको ठूलो भूभाग काटेर अंग्रेजलाई दिनुपर्ने (३) सिक्किमतर्फ कब्जामा लिई राखेको प्रदेश छाड्नु पर्ने (४) काठमाण्डौमा बृटिश रेजिमेन्ट स्थायी रुपमा राख्नैपर्ने । तराईका क्षेत्र भन्नाले-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">१. काली र राप्तीका सम्पूर्ण तराई</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">२. गंडकी बीचको सबै तराई</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">३. गंडकी र कोशीबीचको तराई</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">४. मेची र टिस्टा बीचको तराई</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">अंग्रेजका यी शर्तहरुलाई वेवास्ता गरी नेपालीपक्ष केही समय अडे पनि शक्तिशाली अंग्रेजको काठमाण्डौ कब्जा गर्ने धम्किका अगाडि नेपालले झुक्नुपर्यो र अन्ततः २८ नोभेम्वर १८१५ मा सुगौलिमा पुगी प्रस्तावित सन्धिपत्रमा गजराज मिश्रले हस्ताक्षर गरे । मिश्रले हस्ताक्षर गरे पनि काठमाण्डौले अनुमोदन गर्दैन कि भनी अंग्रेज शसंकीत नै थियो । त्यसर्थ ९ डिसेम्वर १८१५मा आफ्नो तर्फबाट तुरुन्त अनुमोदन गर्यो र १५ दिनभित्र राजाको लालमोहर लगाएर मेजर ब्राडशासमक्ष ल्याउनुपर्ने शर्त राख्यो ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">यस्तो राष्ट्रघाती सन्धिमा लालमोहर लगाउन राजदरवार तथा मुख्तियार भीमसेन थापालाई इच्छा हुने कुरै भएन अतः भरिसक्य आलटाल गरेर झुलाएर राख्न खोजे तर, यसको परिणाम झनै प्रत्युत्पादक भयो र मकवानपुर गढीसमेतमा अंग्रेजको कब्जा भयो । अंग्रेजले मकवानपुर गढी कब्जा गरी काठमाण्डौ हान्ने तयारीको खबरले पुनः काठमाण्डौ झस्कियो र सन्धिपत्रमा लालमोहर लगाएर चन्द्रशेखरमार्फत ४ मार्च १८१६मा अक्टरलोनीलाई बुझाइयो । जसको परिणाम वर्तमान नेपालको एक चौथाई भूभाग आजपनि भारतीय कब्जामा छ । यो मर्मलाई कवि दाहाल नेपाल आमामार्फत यसरी व्यक्त गर्नुहुन्छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘पखेटा काटिए मेरा पूर्व पश्चिममा गरी</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">दक्षिणी भागमा धेरै खुम्चिएँ म सरासरी</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">आज जे छु म यो भन्दा विशाल रुपकी थिएँ</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">साच्चै एक तिहाई म आजभन्दा बढी थिएँ’-(पृष्ठ ११६,५५)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">सुगौलि सन्धिमार्फत नेपालले गुमाएको भूभागमध्ये प्रधानमन्त्री जंगबहादुरको पालामा ब्रिटिशको सिपाही विद्रोह दबाउन गरेको सहयोगबापत ब्रिटिशहरु खुशी भई उपनिवेशमा गाभिएका पश्चिमका चार जिल्लाहरु पुनः नेपाललाई फिर्ता दिएपछि आधुनिक नेपालको नक्सा निस्केको हो ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">ब्रिटिश उपनिवेशलाई भारतवर्षमा टिक्न नदिन भारतले कैयौं सपूतहरुको आहुती दिनुपरेको तितो यथार्थता अद्यापि जीवितै छ । तिनै स्वतन्त्र सेनानीको बलिदानका आडमा पुष्पित र पल्लवीत भएको स्वतन्त्र गणतन्त्र भारतको अवधारणामा माहात्मा गान्धिको सत्याग्रह आन्दोलन र जवाहरलाल नेहरुको वैचारिक आन्दोलनले ५ अगष्ट १९४७ भारतवर्ष स्वतन्त्र भएको भन्ने आख्यान छ । तर ब्रिटिश उपनिवेशले कज्याएको भारतले आफूले हिजो भोगेको पीड़ालाई बिर्सेझैँ हरेक छिमेकी राष्ट्रलाई बारम्बार भुंग्रोमा हाल्ने खेल खेलिरहेको छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भारत स्वतन्त्र भएपछि छिमेकी देशसगँ सम्बन्ध सुमधुर हुनुको साटो झनभन्दा झन् पीडादायक भएको कुरा यथार्थ सत्य हो । अझ प्रष्ट शब्दमा भन्ने हो भने बेलायतले भारत छाडेर गए पनि बेलायती भूतले भारतलाई झन् सताइरहेको छ जसको फलस्वरुप नेपाल, सिक्किम, भूटानमात्र होइन समस्त दक्षिण एसिया आज भारतीय नवविस्तारवादबाट पीडित भएका छन् । यो सत्यलाई कवि दाहाल श्वेतपत्र महाकाव्यमार्फत यसरी सार्वजनिक गर्नुहुन्छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘लियो दक्षिणले आमा नीति दुष्ट प्रवृत्तिको</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">बाली छिमेकमा आगो ताप्छ ज्वाला अशान्तिको</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">तसर्थ कहिल्यै आमा शान्ति छैन छिमेकमा</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">बङ्गलादेश, बर्मा र पाकिस्तान, सिलोनमा’-(पृष्ठ १४१, ८१)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">दोस्रो विश्वयुद्धमा गोर्खालीहरुले देखाएको वीरताको प्रभावले सिक्किम, दार्जीलिङ र भूटानसँग सन्धि गरी नेपाललाई एक्लाइएको पाइन्छ । तर पितापुर्खाले समय समयमा देखाएको बहादुरीलाई कदर गरी अथवा भनौ ब्रिटिस साम्राज्यलाई लगाएको गुनलाई कदर गरी नोभेम्बर ९, १९४७ मा नेपाललाई पनि सहभागी गराई ब्रिटिश गोर्खाको अवधारणा बनाएर सन्धिमार्फत र्गोखालीहरुलाई ब्रिटिश आर्मी र भारतीय आर्मीमा प्रवेश गराइएको इतिहासलाई अहिले पनि वीरताको इतिहास मानिन्छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भारत स्वतन्त्र भएपछि पनि असमान सन्धिका आडमा अझै घरिघरि जाल-झेलका खेल खेली छिमेकलाई रक्ताम्य बनाउने कार्यमा सक्रिय छ । राज्य हस्तक्षेपका बेला भएका घटना, ब्रिटिशले कहाँ कति के गर्यो, भारतसँग जोडीएको सिमाना नेपाल, भूटान, सिक्किम र अन्य देशसँग भएका तीता-मीठा यथार्थता प्रष्टरुपमा भारतीय प्रधानमन्त्री जवहरलाल नेहरुद्धारा लिखित<strong>Glimpses of World History</strong><strong> </strong>नामक कृतिमा उल्लेख गरिएको छ । जसमा १८७०मा भएको ब्रिटिश–सिक्किम सन्धिमा नेपालका केही भूभागहरु उपनिवेश भईबसेका हुन् भन्ने उन्लेख गरिएको छ भने दार्जीलिङको जातीय आन्दोलनको कुनै वैज्ञानिक आधार नभएपछि दार्जीलिङ भारतवर्षमा गाभिएको भनिएको छ । त्यसको असमझदारी जनाउँदै दार्जीलिङका गोर्खाली नेता सुवाष घिसिङले १९८६ मा आन्दोलन थालेपछि भूटानी राजाले भूटानको दक्षिण भागमा बसोबास गर्ने नेपालीभाषीहरू माथि कडाइ गरेको पाइन्छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">नेपाल, भारत, सिक्किम, तिब्बत आदि राज्यहरुले गरेजस्तै सन्धिमा हस्ताक्षर भूटानले पनि नगरेको होइन । आज त्यही सन्धिका कारण आफूले वर्चस्व गुमाउन आँटेपछि भारतवर्षको शरणमा परेर थिम्पूले प्रजातन्त्रको वहाली हुन नदिएर निरंकुशताको लाठी भारतीय इशारामा नेपालीभाषी भूटानीको ढाड़मा बजाउँदै देशनिकाला गरी लाखौं देशवासीलाई शरणार्थी शिविरमा बस्न वाध्य पारेको कुरा जगजाहेरै छ । यसै प्रसंगलाई प्रमुखता दिँदै कवि दाहाल भूटान आमाका बोलीमा यसरी शरणार्थीलाई फिर्ता हुन आह्वा गर्नुहुन्छ श्वेतपत्र महाकाव्य मार्फत यसरीः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘अन्तत शरणार्थी नै हौ निर्णायक भोलिका</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">कर्णधार तिमी मेरा सुनौला हौ भविष्यका</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">त्यसैले अब तड्पेर बस्ने प्रवासमा किन ?</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">तिमी आउनु नै पर्छ गतिशीघ्र नयाँ दिन’-(पृष्ठ १०८,१०७)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">देशका नागरिकहरु छिमेकी देशमा शरणार्थी भई बसेपछि सरकारी मुखपत्रलगायत अन्य विश्व मिडियामा नेपालीहरु देशद्रोही भएकाले र देशको संविधानको विरोध गरेकाले देश बाहिरीएका हुन् भनी भाषण दिँदै हिँड़्ने वाङचुक र उनका प्रतिनिधिहरुलाई कवि स्वेतपत्रले यसो भन्छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘निरंकुश भए राजा चाहेनन् बुझ्न लौ कति</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भारदारहरु ठाने उनका प्रिय सन्तति</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">तिनै आज भएका छन् नव बर्बर शासक</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">धनका लोभमा साँच्चै विदेशीका उपासक’-(पृष्ठ १३१, २९)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">एक लाखभन्दा बढी शरणार्थीहरुको सहभागितामा लङमार्च आन्दोलन, सत्याग्रह आन्दोलनसम्म नभएका होइनन् । तर, ती सबै आन्दोलनहरु मेचीको पुल तर्न सकेनन् भारतीय विस्तारवादको कारणले । दिल्ली, काठमाण्डौ,विभिन्न नियोग अगाडि धर्ना र जुलुस गरिए पनि आवाजविहीन बनाइदिए सत्तामा नेतृत्व गर्ने निकृष्टहरुले । देखावटी रुपमा पहलकदमी लिएर संयुक्त राष्ट्र सघंमार्फत साडाको ओगाटालगायत अन्य प्रतिनिधिहरुले शरणार्थीको स्वदेशफिर्ती ससम्मान हुनुपर्छ भनी भारत, भूटान र नेपाललाई त्रिपक्षीय वार्ताको वातावरण बनाउन खोजेपनि केवल नाटक मञ्चन गरेझैं मात्र भयो थिम्पू र दिल्लिको लागि । यी सब घटना नजदिकबाट नियालिरहेका महाकाव्यकार दाहाल भूटान आमाको बोलीमा आक्रोश यसरी पोख्नुहुन्छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘गर्यौ नियोगमा र्याली अनशन अहो ! अझै</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">सचिवालय त्यो सार्क हाँस्छ देख्ता तिमी सधैँ</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">शान्तिको मार्ग रोज्दामा पायौ के ? अपमान नै</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">त्यसैले अब देख्तिन विकल्प क्रान्तिको कुनै’-(पृष्ठ १६९, ७३)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भारतीय पृष्ठपोषणका भरमा बाँचेको वाङ्चुक शासनले कदापि भारतीय इशाराभन्दा बाहिर गएर आफ्ना जनताका कुरा सुन्ने मनसुवा राखेन । समस्या समाधानका लागि पटकपटक वार्ता भए तर सबै निरर्थक । १९९३ नेपाल-भूटान वार्ताले निम्न उद्देश्यमा छलफल गर्ने निधो त गर्यो तर समाधानभन्दा झन् समस्या थप्यो थिम्पूले ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">1= Bhutanese who were forcibly evicted.</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">2. Bhutanese who emigrated Volunterly.</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">3. Non-Bhutanese People.</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">4. Bhutanese with criminal records.</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">उपरोक्त तीन विकल्पका माध्यमबाट शरणार्थीको समस्या सामाधन हुन्छ भनी नेपालले भूटानका प्रतिनिधिहरुलाई खुदुनाबारी शीविरमा प्रमाणीकरण गर्ने आज्ञा दियो । त्यसमा भूटानी नेतृत्वलगायत भूटान सरकारको जबर्जस्ति नीति थोपरी उल्टै जनतालाई विभिन्न लाञ्छना लगाएर बाहिरिएको थियो । यसबारे Dr. S. Chandrasekharan ले प्रष्टरुपमा<a href="http://www.southasiaanalysis.org/" style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #cd1713; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline;" target="_blank">http://www.southasiaanalysis.org</a> मा विचार संप्रेषण गरेका छन् । त्यसमा पनि भूटानी नेता टेकनाथ रिजालको नयाँ पुस्तक “Torture-Killing Me Softly”, निवार्शन, बलराम पौडेलको “भूटान हिजो र आज”,डा.डि.एन.एस ढकालको A movement in exile लगायत भूटानी साहित्यका अग्रज स्रष्टाका विचारले पनि इतिहासको चिरफारमा निरन्तरता दिइरहेको पाइन्छ । यिनै पुस्तकबाट भूटानी आन्दोलनको स्वरुप कस्तो थियो र सरकारले गर्न खोजेको अभियान के थियो र अद्यावधि के छ भन्ने तितोमिठो सत्यपरक यथार्थता पाइन्छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">आजसम्म निवार्शनमा धैरै ठूल्ठूला अभियान लगायत संयुक्त राष्ट्रसघंमा स्वदेश फिर्तीको लागि अपीलहरु भए । तर त्यसको बिकल्पमा संयुक्त राष्ट्रसघंले २००८ बाट भूटानीलाई तेस्रो देश पुर्नस्थापना गरियो । संयुक्त राष्ट्रसंघको यस कार्यलार्ई कवि खेमनाथ दाहाल अन्यायपूर्ण भन्दै व्याख्या गर्नुहुन्छ यसरीः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘अन्ततः बुझ्नु यो पर्छ खोटो नियतले यिनी</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">लाग्दै छन् शरणार्थीको भलो गर्छौं भनी भनी</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">तर हुन्छ भलो केको सस्तो श्रमिक लोभले</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">गोहीले आँसु झारेझैँ गर्छन् स्वागत स्वार्थले’-(पृष्ट १६५)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">आवाजमा बाटो, माटो माग्न सिकाउने नेतागण नै विकल्पलाई सही मानी बाटो लागेपछि जनताले पनि बिभिन्न देशमा पुनर्वाशमार्फत पुर्नस्थापना हुने निणर्य गरे । घरैमा अफ्ना नेतृत्वकर्ताहरू राजनीतिको नाउमा भारतसँग मिली आफ्नै निर्वाशनमा भएका जनतालाई गोली हानी मार्ने नीतिमा लागेका छन् । आजसम्म निर्वाशनका आर.के बुढाथोकीदेखि समाजसेवी अगुवा के.बी. खड्कासम्मका व्यक्तित्वहरुको निधन भएको छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">देश भित्रको भय अनि निर्वाशनको त्रासदीले जनता एकोहोरीका छन् भने लाखौं आमाहरुको सिउँदो पुछिएको बेला दिदीहरु विधुवा भएका छन् भने दाइभाइ शिविरदेखि मेची हुँदै भूटानभित्र जेलजीवन बिताइरहेको आवस्थामा राष्ट्रसघंले विकल्पको नाममा निकालेको (१) शरणार्थी भएको राज्यमा स्थापना गर्ने (२) ससम्मान स्वदेश फिर्ती गर्ने (३) तेस्रो देशमा पुनर्वाश गराउने-जस्ता तीन सिद्धान्तलाई जनताले आत्मासास गरी मजबुरी साथ तेस्रो देशलाई पहिलो महत्व दिएका छन् तापनि आफ्नो अस्तित्व पहिचानका विषयमा कति सचेत र सजग छन् शरणार्थीहरु भन्ने विषयमा कविको अभिव्यक्ति यस्तो छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘कैयौं मुलुक लाँदैछन् गरीब विचरा भनी</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">जाँदैछौँ अहिले हामी दीन दुःखीहरु बनी</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">हामीलाई छ यो ज्ञात जहाँ जता गए पनि</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भूटानी शरणार्थीकै नाम हुन्छ जहाँ पनि’-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">आजसम्म आएर इतिहास घनचक्करमा पिसिएको छ । भोलि इतिहासले कुन मोड लिन्छ भन्ने विषयमा सबैको ध्यान खिच्न महाकवि खेमनाथ दाहालले शरणार्थी पुनर्वाश भएको ठाउँमा “स्वेतपत्र” महाकाव्य लिएर जागरण अभियान छेड्नु भएको छ भूटान आमाका सँगै सँगै उनैको प्रतिनिधिझैं भएर !</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><br />
</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘विकल्प छैन राजाको अब देश भूटानमा</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">रोज्नुपर्छ दुईमध्ये यौटा पक्का निदानमा</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">कि त बोलाउनै पर्छ तिमीलाई खुशीसित</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">कि त सिक्किमको बाटो रोज्नु र्छ भनी हित’-(पृष्ठ १७४,९)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">द्वैतचरित्र भएका आफूलाई महान् मानव अधिारवादी भन्ने मुलुक, संघ-संस्था, व्यक्ति जसले वचनले एउटा र कर्मले अर्कै काम गरेर हिमाली इतिहासलाई मोड्न-तोड्न खोजेका छन् तिनीहरुलाई कवि दाहालले नितान्त नौलो साहसिक प्रहार गर्नु भएको छ “श्वेतपत्र” महाकाव्यका सर्ग १ देखि सर्ग १५ सम्म । महाकविले वर्तमान स्थितिको यथार्थ मुल्यांकन गरी हिमाली देशको बारेमा धेरै सामूहिक चिन्ता पोख्नु भएको छ । पक्ष प्रतिपक्षामा बस्ने नेतृत्वहरुलगायत राजा माहाराजाहरुलाई पनि देश र जनताको निम्ति उपनिवेशमा रहेका राज्यहरू फिर्ता लिनु पर्नेमा सुझाव छ । त्यसो नभएमा जनताको मशाल जुलुसको लक्ष्य तिमीहरुप्रति नै हुनेछ भन्ने शन्देश दिनु भएको छ यसो भन्दैः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">“मसाल जब सल्कन्छ झन्डा बोकेर स्वत्वको,</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">कदापि रोक्न सक्तैन शक्तिले पनि दैवको ”-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">अन्तमा, “स्वेतपत्र” महाकाव्य रसाश्वादन गरेपछि प्राप्त हुने देशप्रेमको भावना, नौलो परिर्वतनको विचार, दर्शन, जनजनमा आउने परिवर्तनका धार स्वतःस्फूर्त शुरु भएर गोर्खालीहरुको स्वाभिमानलाई उच्च राख्ने छ भन्ने अपेक्षा यो पंक्तिकार गर्दछ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">“स्वेतपत्र” माहकाव्यको मूलभुत उद्देश्य प्रा.गोपिकृष्ण शर्माले भनेझैं सामन्त, साम्राज्यवादी र निरंकुश शासकसामु नझुकेर प्रत्येक देशभक्तलाई स्वतन्त्रता र स्वाभिमानका साथ बाँच्ने भावना दिनु नै रहेको छ । त्यस्तै भूटानी मानवाधिकारकर्मी तथा नेता टेकनाथ रिजालले श्वेतपत्र माहाकाव्यलाई ‘इर्ष्या लाग्दो कृति’ भन्दै आफ्नो मन्तव्यमा भनेका छन्न्- “मलाई यो कृतिको पाण्डुलिपि पढिसकेपछि वास्तवमा नै इर्ष्या जागेर आयो कि यो कृति कोही भूटानीले नै लेखिसक्नुपर्दथ्यो । तर एकजना नेपाली विद्वान्ले यो कार्य गर्नुभयो र जन्मजन्मान्तर हामी भूटानीहरुलाई ऋणी बनाउनुभयो ।” यसको तात्पर्य यो हो कि कुनै भूटानीले लेखिदिएको भए पहिले नै भूटान आजको भूटान नभएर जनताको भूटानमा परिवर्तन भइसक्ने थियो ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">पुस्तकको आवरण रेडियो नेपालका सञ्चालक रमेश पौडेलले महाकाव्यमा प्रयोग भएका मुख्यपात्रलाई आफ्नो कलाबाट प्रष्ट देखाइदिनु भएको छ भने युगिन युद्धको देशको रूपमा पनि देखाउँदै आवरणमासंयोजनमा सहयोग गर्नुभएको छ । त्यस्तै महाकाव्यलाई ऐतहासिक धारमा ल्याउनलाई मेहनत गर्ने महाकवि दाहालको सम्मान गर्दै महाकाव्यलाई प्रकाशनको अभिभारा लिई पाठकसामु ल्याइदिनु हुने उषा दाहाललगायतलाई धन्यवाद ज्ञापन गर्दै श्वेतपत्र महाकाव्यले अपेक्षा गरेजस्तै अझ इतिहासलाई परिवर्तन गरी सबै हिमाली राज्यहरु स्वतन्त्र, सार्वभौमसम्पन्न हुन् र रहिरहुन् नयाँ भन्ने अपेक्षाका साथ, महाकविको अल्प अभिव्यक्ति दोहोर्याउँदै पूर्णविराम दिनचाहन्छुः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘कतै कैलाश यो झुक्छ झुक्छन् शैलहरु कतै !</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">जस्तै प्रलयमा देख्यौ ? सुमेरु डुब्छ यो कतै</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">कसरी तँ झुकिस् छोरा ! पाजी त्यो जार सम्मुख</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">कति कारणले गर्दा भएन भगिनी हित ।।’</div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-65783311334638751472011-12-18T06:54:00.000-08:002011-12-18T07:03:46.181-08:00स्वेतपत्र महाकाव्यः एक विवेचना (भाग ३ )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">स्वेतपत्रको भावभित्र नेपाल</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">हिमाल, पाहाड, तराईमा चारजात छत्तिस वर्णका रंगीन फूलहरु फुल्ने सुन्दर शान्त देश हो नेपाल । नेपाली चेली चीनमा भृकुटी तारा झैं चम्किइन्, जीवन र जगतको लड़ाइँमा भगवान गौत्तम बुद्ध, राम-लिलामा शालीन सीता हुँदै पौरणिककालका महान व्यक्तिहरुको जन्म भइसकेको पुण्यभूमि हो नेपाल । त्यस्तै गौरवशाली राजा, गोर्खालीहरुको स्वाभीमानलाई उच्च राख्नका लागि लिच्छवीकालदेखि लिएर ५२ वटा राज्यलाई पुनर्एकीकरणको अभियानमा साहसी भएर जनताको भावनालाई कदर गरी साहस बटुली गोरखाका राजा भई बाइसे र चौबीसे राज्यलाई एकीकृत गर्दै किराँती राजाहरु जो संघीय प्रान्तहरुको नेतृत्व गरिरहेका थिए-तिनीहरुसँग गरिएका विभिन्न सन्धिपश्चात विजयको शुरुवत १७९९ वि.संदेखि नुवाकोट, मकवानपुर, कीर्तिपुर, कान्तिपुर, ललितपुरलाई १८२६ सम्म एकीकरण गर्ने राजा पृथ्वी नारायण शाह हुन् ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">एकीकरणको क्रमलाई निरन्तरता दिँदै वि.सं १८३०–३१सम्म पूर्वको चौदण्डी, विजयपुरलाई मेचीसम्म एकीकरण गरी प्रतापसिंह शाहले चितवनलाई नेपाल बनाएपछि रणबहादुर शाहलाई नेपालको राजा घोषणा गरी गद्दी सुम्पिए तापनि बडारानी राजेन्द्रलक्ष्मी शाहले राज्य सम्हालिन् र फेरि उनकै अर्का पुत्र बहादुर शाहले विं.सं १८३४ देखि निरन्तर १८२४ सम्म बाइसे राज्यको एकीकरण गरी पूर्वको भूभाग जिती सिक्किमको टिस्टासम्म पुर्याएको नेपालको इतिहास स्वेतपत्रले उल्लेख गरेकै छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘सिरमौर म सम्झन्छु गोर्खाल्यान्ड झनै अझ</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">मबाट दूर पार्नाले टुहुराझैँ भए सब</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">हरिद्वार र अल्मोडा, कुमाउ, देहरादून</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">गंगा र जमुना सम्झी काट्तै छु तड्पँदै दिन’- (सर्ग दशः २९)<br />
<a name='more'></a></div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">त्यसै गरी अदम्य साहसका साथ १८४४–१८४७ सम्म कर्णाली राज्यको डोटी, जुम्ला राज्य विजय गरेर पश्चिम सिमानालाई महाकाली पारिसम्म विस्तार गरी कुमाउको अल्मोडा हुँदै गढवालको श्रीनगर राज्यलाई नेपालमा विलय गर्दा नगर्दै उत्तरतर्फको छिमेकी तिब्बतसँग युद्ध भई एकीकरणको अभियान रोकिएको पाइन्छ । वर्तमान स्थितिमा आइपुग्दा देशबाट राजामहाराजको अस्तित्व विलय भइसकेको र देश अग्रगमनतिर तीव्र गतिमा जानुपर्ने जुन नेपाल र नेपालीको चाहना थियो त्यसअनुरुप नभएकोमा कविको चासो र चिन्ताको विषय स्वेतपत्रमा प्रष्ट व्यक्त भएको छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भूटान</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">नेपाल र तिब्बतबीच सिमाना क्षेत्रमा विशाल युद्ध भएपछि तिब्बतीहरु विस्थापित भई हिमाली भूटानक्षेत्रमा प्रवेश गरे । तिनै तिब्बती बौद्धिष्टहरुले धार्मिक स्वायत्ततकाको लक्ष्य राखेर १७ औं शताब्दीमा तिब्बती धर्मगुरु साब्ड्रूङ नावाङ नाम्गेलको नेतृत्वमा भूटानका साना–साना भूभागहरुलाई एकीकरण गरी स्वतन्त्रराज्य स्थापना गरेको इतिहासमा पाइन्छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">नाम्ग्याल-जसलाई धर्मराजासमेत भनिन्छ-ले नेपालका राजा राम शाहसँग वि.सं १६२४ मा भूटानको धार्मिक विकास एवं सुरक्षाका लागि १६ परिवार ल्याउनको लागि मैत्रीसन्धि हस्ताक्षर गरी शिल्प र सुरक्षाको लागि नेपालीहरुलाई बसईं सरुवा गरी राजकीय सम्मानसाथ भूटान प्रवेश गराएको इतिहासमा प्रमाण पाइन्छ । नेपालीहरुले भूटान प्रवेशपश्चात विशाल राज्यमा परिणत गरेर आवाद गरेपछि सड़क, सदन हुँदै प्राकृतिक सम्पदासम्पन्न भूटान वाङचुकको निरंकुशताको शिकार भयो जसको फलस्वरुप वि.सं १९९० को दशकमा आदिवासी नेपालीभाषीहरुमाथि दमन शुरु गरी जबरजस्ति देश निकाला गरी अघोषित युद्धको थालनी भयो । यसै प्रसंगलाई कवि दाहाल यो वाङचुक राजाको इतिहास भन्दा नेपालीभाषी भूटानीको इतिहास पुरानो हो भन्दै लेख्नुहुन्छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘डर मान्ने कुरै छैन हक आफ्नो जताउन</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भूटानी इतिहासैको मूलपात्र भनाउन</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">राजवंश अझै भन्दा पुराना हौ तिमीहरु</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">जाम्वे लाखाङका साथै किंचु बनाउनेहरु’-(पृष्ट १६१; ३१)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">बौद्धधर्म क्षेत्र घोषणाका निमित्त अहोरात्र ध्यान तपष्यामा लागेका अनुयायीहरुको क्षेत्र भूटानमाथि विभिन्न क्षेत्रबाट आक्रमण भइरहेको त्यो घड़ीमा धर्मगुरु नाम्गेलले विभिन्न शान्ति सम्झौता गरेर जोगाए पनि १६५१मा वहाँको निधन भएपछि भूटानभित्र गृह युद्धको शुरु भयो । त्यसपश्चात तिब्बतीहरुले मङ्गोलीयनहरुसँग मिली युद्ध गरेपछि दुई देशबीच १७५९मा युद्धविरामको सन्धिमा हस्ताक्षर भएको थियो ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">भूटानको पारो र ट्रोङसालाई वाङचुकले साहसका साथ विजय गरेपछि राज्यको सर्वोच्च पद जनताले बौद्ध धर्मका अनुयायी पुत्र भनी दिलाए र त्यसपछि पूर्वी भारतको कुचविहार सिमानासम्म एकीकरण गर्नखोज्दा सिमानामा विवाद नहोस् भनी भूटानले गाभेको तिब्बती भूभागको केही भाग बेलायतलाई दिनुपर्ने भनेपछि शान्ति सम्झौतामा हस्ताक्षर गरी आफ्नो शीरलाई घुँडा टेकाएको पाइन्छ । भूटानले डुवर्स युद्ध, पूर्वी बंगाल सिमानाको युद्ध लडेपछि बेलाइती, भारतीयसँग अधिपति राज्यमा सुगौली सन्धि गरेको पाइन्छ । त्यसपश्चात ब्रिटिस इन्डियालाई स्वतन्त्रतादिवस मनाउन सघाउँदै भूटानले “let guide” जस्ता विदेशपरास्त (आत्मघाती) सन्धिहरुमा हस्ताक्षर गरेपछि भारतको इसारामा देशभित्र ठूलो षयन्त्रको चलखेल शुरु भयो र वाङचुकले अन्तत निरंकुश शासनको शुरुवात गरे ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">विं.स १९८८ मा जमनगणना भएपछि नेपालीभाषी भूटानीलाई मात्र चरम यातना दिँदै नेपाली लिपि, पोषाक, पाठशाला आदिलाई ध्वस्त गरी सातभागमा विभाजन गरेर सबैलाई देशद्रोही, बौध धर्मावलम्बीहरुका विरोधी र छिमेकी देशबाट कामदारको रुपमा प्रवेश गरेका अनागरिक भन्ने फत्तुर लगाई देशनिकाला गरेको इतिहास जीवित छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">नागरिक स्वतन्त्रता, वाक् स्वतन्त्रतामा कुमार साहब, महासुर क्षेत्रीलगायत सयौं नेपालीभाषी भूटानीले माटोमा सहादत्त प्राप्त गरे भने अहिलेसम्म धेरैले जेल जीवन बिताइरहेका छन् । अन्याय, अत्याचारले सिमाना नाघेपछि प्रजातन्त्रको नाउँमा धेरैले सदनसम्म आवाज उठाए तर वाङचुक शासनले नेपालीभाषीका प्रतिनिधि टेकनाथ रिजाल, बलराम पौडेल, आर.के बुडाथोकी, डा.भम्पा राई, रोङथोङ क्युनलेलगायत सार्छोप, ङालोङ, डोया, ख्याङ, लेप्चा–भोटीयाका प्रतिनिधिहरुलाई पनि नजरबन्द गरी यातना दिएको क्रूर यथार्थतालाई स्वेतपत्रबाट जाहेर कवि दाहालको मनाशय अनुसार निश्चय पनि इतिहासले कालो कालका रुपमा अवश्य चित्रण गर्नेछ । भूटानका नेपालीभाषीहरूले अन्याय-अत्याचारविरुद्धको आवाजलाई बुलन्द हुन नदिई रातारात भारतीय ट्रकहरूमा कोचेर देशबाट निकाली नेपालको मेचीपुलमा फालिदिएको तितो सत्य विश्वको आँखामा छ । यो सब भारतको वुम्थाङको मन्त्रणा, चलखेल, ब्रिटिससँगको सन्धि, तिब्बतीसँगको युद्ध र सिक्किम राज्यलाई विलय गर्दा भएका घटना तथा असमान सन्धिका कारण आज एकलाखाधिक भूटानी नेपालको पूर्वी भागमा नेपाल सरकार लगायत यु.एन. एच.सि.आर तथा अन्य सहयोगी सघं-सस्थाहरुको सहयोगमा शरणागत आवस्थामा कष्टकर जीवन यापन गरी १८ वर्षसम्म स्वदेशफिर्तीको अभियानमा आशाका साथ बाँचिरहेका छन् । यही वास्तविकतालाई कवि दाहालले श्वेतपत्रमा बडो मार्मिक भाषामा लेख्नुभएको छः-</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">‘चुसेर रक्त औँ स्वेद बनाँई जीर्ण राज्यले</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">पुरस्कार दियो आमा अनागरिक मानले</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">नीति ड्रिग्लाम नाम्जाको अवलम्बन नै भयो</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">विश्वका सामुमा हाल राज्य बिहीन नै भयो’-(पेज १३६ ,५८)</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;">चाहे जे होस्,आज निरंकुशताको जगमा बसेको भूटानले यो वास्तविकता भुल्नु हुँदैन कि आजसम्मको आधुनिक भूटान वास्तवमा सिक्किम, दार्जीलिङ र नेपालका महान् शिल्पकारीको (र्गोखालीहरुका) शीप, जाँगर, मेहनत र परिश्रमबाट निर्मित छ । अझ पुरनो इतिहासलाई समेत यी कुराले प्रभावित गरेको थियो । त्यसै भएर, ब्रिटीश अधिनस्थ इष्टइन्डिया कम्पनीले अन्त्यमा भूटानलाई आफ्नो खुशिमा बाँच्न दिएको कुरोसमेत स्वेतपत्रले खुलाएको छ ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><br />
</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><br />
</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-image: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; margin-bottom: 10px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: -webkit-auto; vertical-align: baseline;"><br />
</div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1787130056106024655.post-47009039846980180482011-12-12T18:29:00.000-08:002011-12-12T18:29:27.919-08:00भूटान नेपाल शरणार्थी समस्या समाधान गर<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #666666; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; padding-bottom: 15px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;">संघीय लोकतान्त्रिक गणतन्त्र नेपालका उप-प्रधान तथा परराष्टमन्त्री नारायण काजी श्रेष्ठसमक्ष भुटान पिपल्स पार्टीले एक ज्ञापनपत्र बुझाएको छ । आज उक्त पार्टीका अध्यक्ष बलराम पौडेलद्वारा सिंह दरवारस्थित परराष्ट मन्त्रालयमा वहाँसित भेटवार्ता गरी चार बुँदे मागसहितको अपिल चठाएका हुन् ।</div><div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #666666; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; padding-bottom: 15px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;">विज्ञापिप्तमा उन्लेख गरिएको छ कि नेपालका प्रधानमन्त्री र भुटानका प्रधानमन्त्रीबिच गत महिना माल्दिभ्समा सम्मन्न दक्षिण एसियाली सहयोग संगठन-सार्क)को सत्रौं शिखर सम्मेलनमा भएको अनौपचारिक वार्तापछि नेपाल सरकारले द्विपक्षीय वार्ताकोलागि भुटानी सरकारलाई पत्र चठाएपछि शरणार्थीहरुमा स्वदेश फिर्ने खुसी छाएको छ । त्यसै खुसीमा पैडेलले द्विपक्षीय वार्ताले मात्र शरणार्थीहरुको स्वदेश फिर्ती अभियान सफल नहुने किन्तु त्यसमा छिमेकी भारतको पनि सहभागिता हुनुपर्नेमा पौडेलले जिकिर गरेका छन् । “भूटानको परराष्ट्र नीति, सुरक्षा र विकासमा समेत महत्वपूर्ण भूमिका खेल्दैआएको र शरणार्थी समस्याबारे सुरूदेखि नै मौन रहने गरेको छिमेकी मुलुक भारतको सहभागिता बिना यस मुद्दाले निकासा नपाउने विगतका घटनाक्रमले पनि स्पष्ट निर्देशित गरिसकेको छ “, अपिलमा भनिएको छ | </div><a name='more'></a><span style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: red; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"><a href="http://www.bhutannewsservice.com/media/appeal-BPP.rtf" style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: black; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none;" target="_blank"><span style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: red; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;">अपिल यहाँ डाउनलोड गर्नुहोस्</span></a></span><br />
<div style="background-color: white; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #666666; font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; padding-bottom: 15px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;">उक्त ज्ञापन पत्रमा भूटानी शरणार्थी समस्याको दीर्घकालीन समाधानकालागि एउटा स्थायी कार्यदलको गठन, दर्ता छुटेका, परिचयपत्र नपाएका, राहत वञ्चित र मिश्रित विवाह गरेका शरणार्थीहरूको यथाशीघ्र छानबीन गरी अन्य शरणार्थीसरह मान्यता दिन आग्रह, भूटानी शरणार्थी समस्या यथाशीघ समाधानका लागि भारतसहित बहुपक्षीय वार्ता आरम्भ गर्न आग्रह र भूटानको राजनीतिक समस्या समाधान नभएसम्म या शरणार्थी स्वदेश फिर्तीको वातावरण नबन्दासम्म शरणार्थी भूटानी राजनीतिकर्मी, दलका नेता र मानवअधिकारकर्मीलाई राजनीतिक शरणको व्यवस्था गर्न आग्रह गरिएको जस्ता मूख्य विषयहरु छन् ।</div></div>अर्जुन प्रधानhttp://www.blogger.com/profile/03043759010994009124noreply@blogger.com0